Na stretnutie do Bratislavy prišli z Prahy, kde mali obchodné rokovanie a spali len pár hodín. Pokračovali do Nového mesta nad Váhom, kde sídli firma a potom do Piešťan. Tam o pár dní otvárajú prvú kamennú predajňu. Mama s dcérou, šéfka s manažérkou. Dve ženy, ktoré rozbiehajú novú divíziu rodinnej firmy.

Je medzi nimi viac ako 30-ročný rozdiel, ale sú zohrané. „Neznamená to, že sa nepohádame, ale je to pre mňa veľká škola. Mama mi odovzdáva obrovské skúsenosti z rokovaní, aj z diplomacie,“ hovorí dcéra Natália a uznanlivo pozerá na mamu. Vždy chcela podnikať a inšpiráciou jej boli obaja rodičia. „Keď som videla ako oni v biznise bojujú ako levy, chcela som aj ja. Dodali mi veľkú sebadôveru v tom, čo robím,“ hovorí dcéra.

Pre mamu je zase dcéra veľkým zdrojom energie. „Ona ma nechce nechať zostarnúť, hoci ja by som už aj niekedy s manželom chcela,“ smeje sa hrdá mama, ktorá sa popri deťoch učí všetky novinky i moderné technológie. „Dcéra prináša do firmy nový pohľad, ktorý je pre nás veľmi pozitívny a stále má nové vízie. Bol to hlavne jej nápad začať s gastrodivíziou,“ dodáva Oľga Valois.

 

Foto - Miroslava Spodniaková

 

Slovensko-kolumbijská rodina Valois 

Vo firme sa všetko točí okolo rodiny. V logu majú košatý strom a každá jeho vetva je pre život i pre biznis rodiny Valois dôležitá. Novú gastrodivíziu rozbehli v roku 2016 spolu s otcom, bratom, ale aj s nevestou a zaťom.

„Ja si veľmi vážim, že nám rodičia dali priestor absolútne sa vyblázniť a robiť vo firme, čo nás baví. My sme s bratom manažéri a môžeme kreovať, ale naši rodičia stále ostávajú šéfmi,“ hovorí dcéra. Nevymysleli len eshop a kamennú predajňu, ale robia aj catering, otvorili jazykovú školu. „A najväčšia vec je náš magazín, kde budeme od 1. júna písať o gastre a cestovaní tak, ako sme ho zažili osobne,“ hovorí Natália a sľubuje unikátne zážitky.

Firma a rodina nie sú čisto slovenské. Otec Jorge Eduardo pochádza z Kolumbie, ale na Slovensku žije odkedy dokončil strojnícku fakultu. Na vysokej škole sa zoznámil s Oľgou Valois, ktorá je tlmočníčkou zo španielskeho a ruského jazyka. Ako manželia začali od roku 1996 prevádzkovať malé dopravné lietadlá, ktoré sú v členitej a rozsiahlej Južnej Amerike bežnejším dopravným prostriedkom ako vlaky. V roku 2001 z toho vznikla firma Gloval s.r.o, kde sú obaja konatelia. Útok na newyorské dvojičky ich biznis značne pocítil. Sprísnenie bezpečnostných opatrení sa dotklo hlavne malých leteckých spoločností, ale ustáli to. Od roku 2016 začali ich deti budovať novú divíziu firmy – gastrodivíziu.

 

Foto - Miroslava Spodniaková

 

Cestovali a ochutnávali kvalitu

„Náš rodinný i podnikateľský príbeh veľmi súvisí s cestovaním. Ja som cestovala ešte na vysokej škole, keď som študovala tlmočníctvo. Potom som cestovala za manželovou rodinou do Kolumbie, do Bogoty, ktorú poznám dôverne“ hovorí Oľga Valois. Neskôr začali cestovať so synom Leonardom. „Bol motokárový pretekár, jazdil aj Formule 3. To sme chodili aj dvakrát do mesiaca do Talianska ako celá rodina. Manžel robil synovi mechanika, ja som mu varila v karavane, dcéra, ktorá bola o dva roky mladšia, nás podporovala. Boli sme ako kočovníci. Takto sme spoznali Francúzsko, Belgicko i Nemecko, kde sa pretekalo,“ hovorí Oľga. Veľa cestovali aj pracovne, pretože spolupracovali s malými chartrovými spoločnosťami.

Tam niekde je vysvetlenie, prečo sa nová divízia firmy venuje gastronómii. Na cestách spoznali mnoho národných kuchýň, jedál, špecialít a reštaurácií.

S nápadom prišla dcéra, ktorú po štúdiu medzinárodných vzťahov a verejnej správy, nadchla Poľnohospodárska univerzita v Nitre. „Najprv ma lákalo pestovanie bio potravín, ale to je projekt na dlhé roky a tak som navrhla gastronómiu,“ vysvetľuje.  Práve preto, koľko rodina precestovala, nadchli sa pre nápad všetci členovia rodiny. „Môj brat s mamou varí a degustuje, on je šéfkuchár, ja hlavne vymýšľam,“ vysvetľuje úlohy v rodine.

 

Foto - pexels.com

 

Kvalitné neznamená drahé

Firma Gloval Premium Wine and Food Familia Valois prináša na Slovensko výberové produkty zo zahraničia. „Predávame kvalitné produkty, čo automaticky neznamená, že sú drahé. Pustili sme sa do toho, pretože si myslíme, že v porovnaní s minulosťou sa už aj v menších mestách začína jedlo posúvať smerom ku kvalite. Pred desiatimi rokmi dali do seba ľudia hocičo, rozhodovala cena. Ale mladšie generácie, ktoré veľa cestujú, si už potrpia na kvalitné veci. Radšej si aj priplatia, ale chcú vedieť pôvod a zloženie potravín,“ vraví Oľga.

Vo všetkom, čo robia, sa prejavujú latinsko-slovenské korene rodiny. „Keď robíme catering, ponúkame slovenské aj španielske tapas (misy). Veľmi si ctíme svoje slovenské i latinskoamerické korene, nie je to tak, že keď dovážame potraviny, chceli by sme nimi nahradiť tie slovenské. Skôr ich obohatiť, skombinovať,“ hovorí dcéra. Predávajú len to, čo si sami odskúšajú, ochutnajú. „Doma varíme všetko od michelinských jedál až po jaternicu zo zabíjačky, aj zavárame,“ smeje sa dcéra.

Vína majú španielske, čílske, argentínske, ale predávať chcú aj orechovské vína na počesť dedka, ktorý pochádzal zo Sobraniec. Nedávno zomrel a oni mu takto chcú poďakovať za to, ako deťom kolumbijského otca vždy pripomínal  slovenský pôvod. „Často nám spieval hymnu,“ spomína s láskou vnučka.

Rodina Valois však Slovensko miluje rovnako náruživo ako svoje kolumbijské korene. „Niekedy ani nie je jasné, kto pochádza odkiaľ,“ smeje sa dcéra a mama vysvetľuje. „Svokra, ktorá žije v Bogote, mi raz napísala list a pýtala sa, čo sa to s tým jej synom stalo - že sa poslovenčil,“ hovorí Oľga Valois. Jej kolumbijský manžel má naozaj najradšej bryndzové halušky a sviečkovú a päťdesiate narodeniny oslavoval v skanzene Vychylovka pri Terchovej, kam chodí najradšej. Oľga Valois sa zase niekedy viac cíti ako Kolumbijčanka, manžela opravuje aj v španielčine. „Keď sa hádame, tak ja mu nadávam v španielčine, aby nás ostatní nerozumeli, a on mi odpovedá po slovensky, čo ma ešte viac rozčúli,“ smeje s Oľga Valois.