Iveta Radičová, bývalá premiérka:

 

„Je to zásadná zmena, kedy zväčšovanie vystriedalo zmenšenie o výrazného hráča v EÚ. Môžeme očakávať dve súvisiace tendencie: časť krajín jadra EÚ a štruktúry EÚ môžu byť povzbudené v požiadavke silnejšej integrácie v podobe finančnej a politickej únie. Tento postoj zároveň posilní odstredivé tendencie niektorých členov. Dlhodobo sa sociálno-ekonomické rozdiely jednotlivých členských krajín premietajú do troch rozdielnych cieľov existencie EÚ. Niektoré krajiny chcú dosiahnuť hlbšiu integráciu s cieľom politickej únie, niektoré, ako napríklad postkomunistické, vnímajú ako cieľ sociálno-ekonomické zlepšovanie životnej úrovne a vyrovnávanie sa s vyspelejšími krajinami EÚ, a časť vníma EÚ v koncepte zo 70tych rokov ako ekonomickú úniu jednotného trhu. Protagonistom bola najmä Veľká Británia. Spoločný projekt EÚ sa zachová iba vtedy, ak sa tieto rôzne ciele budú dopĺňať, vznikne integrovanejšie jadro, ktoré ostane otvorené pre prípadných záujemcov, ale nebude vyžadovať súhlas všetkých. Ak sa budú vylučovať, proces zmenšovania bude pokračovať. A tak zamlčaným predpokladom je reforma EÚ minimálne v tej podobe, ako ju, paradoxne, vyjednala Veľká Británia.“

 

Elena Kohútiková, bankárka a top manažérka:

 

„Výstup Britov z Európskej únie nie je pre Európsku úniu, pre Veľkú Britániu, no ani pre Slovensko dobrou  správou. Momentálne prevažujú emócie. Reálne dopady na ekonomiku a bankový sektor sa však vykryštalizujú až v horizonte mesiacov či rokov. Bezprostrednou reakciou trhu bola zatiaľ korekcia a únik k bezpečným aktívam. Napriek tomu, že prieskumy pred referendom neboli výraznejšie naklonené ani na jednu stranu, investori stavili skôr na zotrvanie UK v Európskej únii. Očakávať možno negatívny dopad na samotnú Britániu, ale aj na zvyšok Európy. K nejakej výraznej panike však po zverejnení výsledku nedošlo. Index volatility VIX, ktorý je určitým odzrkadlením obáv investorov na finančných trhoch logicky stúpol, ale o panike nemožno hovoriť. Jeho aktuálna hodnota je stále nižšia ako trebárs v januári, či v auguste minulého roku. Aké budú podmienky výstupu z Únie a aké budú reálne dopady bude až výsledkom rokovaní, predovšetkým zvyšných krajín EÚ, čo môže trvať aj roky. Najdôležitejšie bude predísť strate dôvery v projekt EÚ, teda zamedziť, aby po vzore Británie pokračovali ďalšie krajiny. To určí aj prostredie v akom bude operovať bankový sektor.  Londýn je dôležité finančné centrum, takže Európu bezpochyby čakajú výrazné zmeny aj priamo vo finančnom sektore. Nemáme ale pochybnosť o tom, že Európska centrálna banka bude schopná plniť svoje úlohy pri zabezpečovaní cenovej a finančnej stability a v prípade potreby poskytnúť dodatočnú likviditu v eurách a cudzích menách. Slovenské banky sú zamerané predovšetkým na poskytovanie úverov a prijímanie vkladov obyvateľstvu a podnikom. Takéto zameranie bankového sektora teda z povahy tlmí prípadne výkyvy na finančných trhoch. Z dlhodobého hľadiska bude treba  pokračovať v naštartovaných procesoch smerujúcich k stabilnejšiemu a lepšiemu bankovému sektoru v eurozóne.“ 

 

Andrea Hugecová, zubárka, v Británii žije s rodinou 10 rokov:

 

„Dnes ráno som sa zobudila do veľkého prekvapenia. Myslím, že celá Británia je šokovaná, najviac asi sami podporovatelia brexitu. Nasľubovali hory-doly a dnes ráno už vyhlasujú, že to bola chyba. Nigel Farage totiž sľúbil, že 350 miliónov libier, ktoré Británia týždenne dáva do EU, pôjdu do zdravotníctva. No úplný non-sense. Dnes nikto ešte nevie ako sa tento rozvod skončí a ako sa to dotkne každého z nás. Ja osobne z toho nie som nadšená, najmä preto, že veľa cestujeme a moje deti sa venujú lyžovaniu. Zimnú sezónu trávia väčšinou v Rakúsku, kde je báza ich anglického klubu a pretekajú v rámci celej Európy. Cela lyžiarska komunita je veľmi sklamaná, komentáre mojich priateľov a známych sú podobné. Na druhej strane, pred 2 dňami som sa rozprávala o referende s mojou sestričkou, Angličankou, s ktorou už 10 rokov pracujem. Povedala mi, že nepozná jedinú osobu, ktorá bude voliť IN. Tento týždeň som mala dokonca prvú skúsenosť s otvorenými rasistickými poznámkami od pacientky, ktorá sa sťažovala, že musí čakať, kým cudzinci sú ošetrovaní pred ňou, komentujúc ich "tmavú pleť" a farbu kože doktora, ktorý ma zastupoval, kým som bola na dovolenke. Asi zabudla, že aj ja som cudzinka. Ale treba sa na to pozrieť z ich stránky. Je to ich krajina, nekontrolovaná migrácia im spôsobila problémy v školstve a zdravotníctve, ktoré nestačia pokrývať požiadavky prudko sa zvyšujúcej populácie. Keď Angličania nevedia dostať miesta v škole kde bývajú, alebo čakajú hodiny na chodbách nemocnice, kým budú ošetrení, nie je div, že emócie prevládnu nad rozumom a ešte, keď sú manipulovaní politikmi. Len tak pre zaujímavosť, moje deti chodia do súkromnej školy, ktorá si urobila vlastné voľby – 76 percent študentov a 86 percent učiteľov hlasovalo za IN.“

 

Bea Benková: zakladateľka a riaditeľka Globálneho inštitútu pre výnimočné ženy, vo Veľkej Británii žije a pracuje 17 rokov:

 

„Výsledok dnešného brexitu je pre mňa osobne šokom, až do neskorých ranných hodín som verila, že “Remain” vyhrá. Ako Európanke, ktorej veľmi záleží na komunite a spojenej Európe mi nie je ľahko. Osobne a kariérovo ma to momentálne neovplyvní, keďže v Británii podnikám už dlhé roky a mám globálny biznis. O tom to však nie je. Omnoho viac cítim negatívny dopad brexitu na náladu v samotnom Anglicku a Európe."

 

 

Petra, v Londýne žije 16 rokov:

„Vôbec mi nenapadlo, že by sa ľudia rozhodli pre odchod z Únie. Myslela som si, že tu žije dosť inteligentných ľudí, no ja žijem v Londýne a ten je úplne iný ako zvyšok krajiny. Bola tu veľmi silná propaganda. Tlačil sa názor, že peniaze, čo posiela Británia do EÚ, by mohli ísť do zdravotného systému, ktorý je v hroznom stave. A tiež, že imigranti zaplavujú krajinu. Myslím si, že za odchod hlasovali skôr ľudia mimo Londýna a skôr tí starší, ktorí si neuvedomili, čo bude odchod znamenať pre ekonomiku, libru a obchod. Mňa osobne ako prvá vec napadlo, že si musím vybaviť britský pas pre seba a slovenský pre dcéru, čo som doteraz nepotrebovala.“

 

 

Jana, prekladateľka a tlmočníčka, sťahuje sa do Garmouthu v Škótsku za priateľom:

„Ja to vnímam pozitívne. Myslím si, že jednou zo svetlých stránok britskej vlády je relatívna transparentnosť. Ľudia tam omnoho zreteľnejšie ako my vnímajú koncept vlády ako zamestnancov ľudu. Práve nedostatočná transparentnosť európskych inštitúcií bola jedným z dôvodov rozhodnutia pre brexit v zmysle starého známeho „no taxation without representation“. Do Škótska chodievam pravidelne a stretávam sa väčšinou s vysokoškolsky vzdelanými ľudmi vo veku 50 rokov a vyššie. Prevláda medzi nimi negatívne vnímanie Európskej Únie ako netransparentnej inštitúcie, ktorá zaťažuje štátnu pokladnicu a obmedzuje suverenitu Veľkej Británie. Vystúpeniam z EÚ sa zároveň vytvori precedens, ktorý doteraz chýbal. Únia už nebude nezničiteľná. Je to vlastne prvýkrát, kedy hlas ľudu reálne ovplyvnil štruktúru EÚ, čo dáva verejnosti nádej, že táto politická mašinéria nie je napriek svojej maximálnej netransparentnosti taká nepriestrelná ako sa zdá. Bezprostredne to bude pre UK pravdepodobne finančne náročné, ale z dlhodobého hľadiska si myslím, že ej to dorbá investícia.“

 

 

Ivana Molnárová,   výkonná riaditeľka spoločnosti Profesia, pod ktorú patrí aj prvý slovenský pracovný portál Profesia.sk:

 

„Na začiatku to bude určite veľký chaos a môžeme zabudnúť na stabilitu finančných trhov, veď to vidíme okamžite ako reagujú akciové trhy, prepad libry. Očakávam obrovský vplyv na celú ekonomiku Británie a Európskej únie. Reálne dopady uvidíme až za niekoľko týždňov... Určite to ovplyvní pracovný trh v Británii, kde to v niektorých odhadoch môže byť strata pol milióna pracovných miest. Mierne optimistická som z pohľadu Slovenska, môže dôjsť k návratu Slovákov z Británie a čiastočne to môže pomôcť momentálnej situácii na trhu prace, kde je nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily. Otázka je však z dlhodobého hľadiska, ako to ustojíme, keďže Slovensko je otvorená ekonomika a dopady pocítime. Je to však obrovský impulz pre celú EÚ ako čas na zmenu.“

 

Lucia Gomez, žila v Londýne 10 rokov:

„Žila som v Londýne 10 rokov, na Slovensko som sa vrátila kvôli deťom, aby vedeli dobre po slovensky, vyrastali v našej kultúre a boli na ňu hrdé. Zavážilo aj to, že sa mi nepozdával britský školský systém, kde deti začínajú chodiť do školy v štyroch rokoch. Referendum som sledovala. Osobne som neverila, že by to takto skončilo. Hoci chápem, aké frustrujúce sú zákony EÚ. A aj to, ako negatívne to mohlo pôsobiť na Britániu. Hlavne, keď oni boli v histórii vždy dominantní a robili si, čo chceli. Takže počúvať EÚ nebol asi ich „cup of tea“. Tiež ma zarazilo, že za zotrvanie hlasovali hlavne mladí ľudia a starší za odchod, pritom to ich život už veľmi neovplyvní. Zatiaľ si ani neviem predstaviť, čo to bude reálne znamenať okrem toho, že budeme potrebovať víza. Doteraz si pamätám ako som v 1999 stála o piatej ráno pred britskou ambasádou a čakala v rade na víza. Toto by som už nerada zažila. Mám tam sestru a veľa kamarátov, to ako to ovplyvní ich životy a prácu si neviem predstaviť. V hlave mi behá celá tá reťazová reakcia v rámci UK. Napríklad Škótsko, ktoré sa snaží už dlhšie osamostatniť a teraz, keď Škóti boli za to, aby Británia zostala v Únii, budu mať ďalší dôvod na odchod. Takže Veľká Británia už nikdy nebude rovnaká! A čo to znamená pre Úniu? Kto bude nasledovať po Británii? Ani EÚ už nebude bez Británie to, čo bývala. Naozaj som to nečakala. Británia je ako môj druhý domov. Prežila som tam najlepšie roky svojho života a tam som stretla aj svojho muža. Rada sa tam vraciam. Zaujímalo by ma, čo si to tom mysli kráľovná a William s Kate.“

 

Marcela Tokošová, riaditeľka výrobného družstva Kovotvar, ktoré obchoduje s Veľkou Britániou:

 

„Predpokladala som, že Británia dá Európe nie. Možnosť, že by sa predsa len Briti zmobilizovali, som videla iba v nešťastnej udalosti, ktorá sa stala nedávno – vražda poslankyne. Dúfala som, že jej prívrženci, ktorí síce majú názor – zostať v EÚ, no nechodia voliť, nezostanú doma a pre jej pamiatku prídu dať hlas s voľbou YES za Európu. Dnes vieme, že to NIE nie je až také presvedčivé, no predsa silnejšie ako ÁNO.

Trošku sa divím samotným Britom, pretože viem, že sa ich mnoho regulatívov a nariadení ani len z tretiny nedotklo v porovnaní napríklad s nami a to len vďaka tomu, že boli mimo eurozóny. Ponaučenie z tohto celého by si skôr malo zobrať vedenie Únie, teda konkrétne pani Merkelová. Ja osobne tejto žene nedôverujem a už viackrát som sa vyjadrila, že na nás prídu horšie časy, ak zostane táto žena na mieste kde je aktuálne. Môj subjektívny názor je, že zodpovednosť za Veľkú Britániu by mala zobrať práve ona, i keď oficiálne neexistuje dôkaz, že Úniu riadi.

Dopad na Kovotvar – zatiaľ pozitívny v tom, že očakávam zníženie našej základnej suroviny na Londýnskej burze kovov (LME). Negatívny asi v tom, že hoci predpokladám, že bezcolný priestor si Británia i napriek výstupu z EÚ bude chcieť ponechať, že sa clo opäť zavedie. Nemusí to byť síce zásadný problém, no minimálna zmena sa dotkne všetkých. Nepredpokladám však, že by tento jav znížil záujem o naše výrobky, a že by sa pre nás udialo niečo zásadné.“

 

Prečítajte si aj Čo znamená Brexit pre Britov, pre Brusel a pre Slovensko