Vždy, keď som vo filmoch videla scénu, ako žena dostane zásielku kvetín do práce spolu s romantickým odkazom, či poďakovaním, bola som dojatá. U nás sa to veľmi nenosí. Je to také neslovenské. Teda možno aj áno, ale keď som ja bola mladá a zamilovaná, tak sa to ešte nerobilo. My sme poznali len snežienky, občas ružu v celofáne, kyticu k narodeninám, ale žiadna donáška kvetov a romantické odkazy. Tie sme videli iba v amerických romantických filmoch.

Neskôr sa donáška kvetín zaviedla aj u nás, ale v mojom okolí sa veľmi nevyskytovali ženy, ktorým by prichádzali kytice ruží na dennom poriadku. Vždy, keď vo filme takáto scéna nastala a náhodou som ju pozerala s partnerom, povzdychla som si a velebila toto krásne romantické gesto. Partner zväčša povedal niečo v duchu, že veď kvety dostávam a donáška je vyhadzovanie peňazí a bol pokoj. Vždy, keď som videla niekde kráčať kuriéra s kyticou predstavovala som si, že je moja. Ale.....nebola.

No kyticami a odkazmi vedia muži hovoriť rôzne veci. Raz takto dostala obrovskú kyticu ruží moja dobrá kamarátka. A potom ďalšiu a ďalšiu. Všetky rozdala náhodným okoloidúcim. Ale ešte predtým z nich strhla lístok a hodila do koša. Vedela, že na ňom bude stokrát „prepáč“. Boli totiž od bývalého snúbenca, ktorý mal popri nej dva roky inú ženu a ona na to prišla. Kvety teda dostali druhú šancu a potešili niekoho iného, no on ju nedostal. Našťastie. Tá zrada bolela a nemohla ju zachrániť ani vôňa stoviek ruží.

Neverila som, že niekedy dostanem voňavú zásielku kvetov, no raz to prišlo. Deň predtým som totiž zistila, že niekto uviedol na úradnom dokumente, ktorý sa mal zverejniť, súkromné číslo mojej kolegyne. Tak som jej pre istotu zavolala, či to náhodou nie je omyl a spoločne sme číslo opravili. Bola mi nesmierne vďačná za to, že jej na súkromný telefón nebudú denne volať desiatky ľudí a na druhý deň mi poslala kvety. Bolo to milé poďakovanie. A pritom som si iba robila svoju prácu.

Všetky ďalšie kvety a kytice mi v mojom živote poslali ženy – napríklad moja bývalá šéfka, ako poďakovanie za dobre urobenú prácu či preto, že som pre firmu vyhrala ocenenie. Je zaujímavé, že ženy vedia akoby viac oceniť pracovné nasadenie, poďakovať, keď niečo pre nich urobíte, keď ich v niečom zachránite, keď pomôžete. Pre ženy nie je donáška kvetov plytvanie, vedia, že to je pekné gesto, ktoré iná žena vždy ocení.

Treba teda poďakovať za mužov, ktorí sú gentlemani, ktorí posielajú a nosia kvety aj keď sa neprevinili, ktorí pripoja milý lístoček, ktorí si vedia vážiť vašu prácu. Momentálne mám v práci takých, ktorí nezabúdajú na moje narodeniny, meniny a dokonca aj na MDŽ som mala na stole tri kytičky. Nikdy mi síce kvety od muža neprišli donáškou ako veľké romantické gesto, ale som vďačná aj za to, čo mám.

Ale zasa romantike ešte neodzvonilo, lebo dnes ma v potravinách pustil pred seba muž a pomohol mi s nákupom. Nie sú to ruže, ale ženu po štyridsiatke to poteší.

.

Prečítajte si aj O láske zakázanej