Na Novom Zélande vychovávam dcéru aj po útoku

 

 

Nový Zéland je ostrovná krajina v Tichomorí, ktorá je počtom obyvateľov a obyvateliek podobná Slovensku. No pri výpočte jazykov, ktorými sa tu hovorí, by sa vám zakrútila hlava. Žije tu okolo dvesto etnických a kmeňových skupín, ktoré sa dorozumievajú stošesťdesiatimi jazykmi. Dodnes sme si mysleli, že tu nažívame v mieri, tolerancii a zdieľame spoločné hodnoty. Mýlili sme sa.

 

Dnes mesto Christchurch na Južnom ostrove krátko pred 14. hodinou zažilo prejav nenávisti, ktorý nemožno označiť inak ako terorizmus. Dvadsaťosemročný útočník – beloch, narodený v Austrálii – odetý do uniformy s množstvom nábojov po celom tele, zaútočil na modliacich sa ľudí v dvoch mešitách. Útočníkov bolo však pravdepodobne viac. Polícia totiž zadržala troch mužov a jednu ženu, podozrivú zo spáchania útokov. Počet obetí sa zatiaľ vyšplhal na číslo štyridsať, desiatky zranených sú v miestnych nemocniciach. 

 

 

Najhoršie však je, že hlavný útočník pred samotným útokom na skupinu tristo moslimských veriacich zverejnil ohavný manifest – prečo sa rozhodol zakročiť voči týmto “neželaným cudzincom”. Vystrieľanie päťdesiatich nábojov si dokonca nakrúcal na kameru GoPro a naživo prenášal na sociálnych sieťach. Spoločnosti Facebook a Twitter jeho účet už zmazali. Novozélandské média odmietli tieto zvrhlé slová teroristu šíriť medzi čitateľov a čitateľky, a podporovať tak rasovú či náboženskú nenávisť. Medzi obyčajnými ľuďmi sa na sociálnych sieťach objavil hashtag #not1word s cieľom takisto nezdieľať slová onoho útočníka. Jeho činu nesmie byť pripisovaná dôležitosť a prehlbovaná nenávisť voči cudzincom a cudzinkám v krajine.

 

Paradoxom je, že mnohí modliaci sa ľudia v daných dvoch mešitách nie sú v pravom slova zmysle utečenci, utečenky či migranti a migrantky. Mnohí žijú na Novom Zélande desiatky rokov a majú tu trvalý pobyt, poprípade sa tu narodili. Sú tu teda doma. Zachovávajú si však vieru. Čo je tu rešpektované a vítané. Sama v komunitnom centre, v knižnici či na ihrisku, kam chodím so svojou dcérou Tove Tui, denne stretávam moslimské matky so svojimi deťmi a sú priateľské, komunikatívne. Ich decká hovoria silnejším novozélandským akcentom, ako ktoríkoľvek dospelí „Kiwi“ ľudia (ako sa tu domácim hovorí).

 

Život na Novom Zélande sme si s manželom vybrali aj preto, že ide o jednu z najviac bezpečných krajín sveta. A najviac tolerantnú, ústretovú ku všetkým kultúram, náboženstvám, prejavom odlišnosti. Tu som chcela a chcem vychovávať svoju dcéru. Ako povedala premiérka, Jacinda Ardernová: “Terorizmus a prejavy nenávisti voči iným etnickým skupinám nemajú na Novom Zélande miesto.” Doteraz tu ľudia takýto útok nezažili a neboli naň pripravení...

 

Niektoré moje známe, zväčša kiwácke mamy z oblasti marketingu a médií, ponúkli na Facebooku pomoc a podporu moslimským rodinám. Najmä mamám, ktoré by sa cítili byť dnes a v najbližších dňoch ohrozené. Rady im nezištne pomôžu pri nákupoch či ich budú sprevádzať na ceste domov z obchodu, či s deťmi zo školy alebo z ihriska. Ich deti nesmú byť vychovávané v neistote a v strachu. Lebo toto je náš domov, kde sa máme cítiť bezpečne. A kde nie je miesto pre násilie.