Ako sleduje počasie vojenská meteorologička? Pozeráte predpoveď počasia v televízii, správy SHMU alebo máte vlastné zdroje?

„Už bývalá vojenská meteorologička, alebo správnejšie povedané synoptička. V armáde bol totiž meteorológ iba asistentom, počasie predpovedal tzv. synoptik. Ale máte pravdu v tom, že počasie sledujem, asi je to choroba z povolania (smiech). Pozerám počasie v televízii, keď predpovedajú bývalí civilní kolegovia zo SHMÚ, kde sme aj my ako vojaci dlhé roky pôsobili s nimi v jednej budove na bratislavskej Kolibe. Často si pozerám aj svoje osvedčené meteorologické stránky na internete, najmä oficiálnu stránku SHMÚ, kde si môžem pozrieť aktuálny stav počasia, sledovať družicu a radar, ich numerické modely, aj si prečítať predpovede. Mám rada aj nemecké stránky, tam si pozerám väčšinou modely teplôt a zrážok na dlhšie obdobie dopredu.“

 

Plánujete si podľa počasia dovolenku? Napríklad podľa predpovedí doktora Iľka?

„V posledných rokoch určite áno. Ale nie som zástancom first minute dovolenky a nekupujem si zájazdy pol roka dopredu. Skôr naopak, keď je pekné počasie, zhodnotíme to doma a niekam vyrazíme. S manželom sme povolaním dvaja meteorológovia, takže naša dovolenka je aj výsledkom analýzy počasia. Využívame skôr internetové stránky ako nejaké dlhodobé predpovede meteorológov. Z praxe vieme, že čím viac dopredu, tým je menšia pravdepodobnosť úspešnosti predpovede. Predpovede na 3-5 dní sú takmer 95-percentné.“

 

 

Ako vojenská meteorologička ste pripravovala predpoveď pre letectvo, v čom je sledovanie počasia iné?

„Mojou úlohou vtedy bolo na základe podkladových materiálov vydávanie predpovedí a upozorňovanie na aktuálne alebo očakávané nebezpečné poveternostné javy. Rozdiel je v tom, že civilné letectvo sa sústreďuje na všeobecné meteorologické charakteristiky jednotlivých prvkov a javov v čase a priestore a vojenská meteorológia musí byť vo svojich predpovediach veľmi konkrétna pre jednotlivé lety, ale i typy lietadiel. Vojenská meteorológia je ešte stále viac osobná, tzn. kontakt synoptika s pilotmi a riadiacimi lietania je priamy, v civilnom letectve už tento kontakt nahrádzajú počítače a internet.“

 

Môže mať takéto teplo vplyv napríklad na lety s dovolenkármi, nemôže sa napríklad prehriať lietadlo?

„Táto otázka je určená technickému vybaveniu jednotlivých lietadiel. Regulácie Európskej únie prísne kontrolujú letecké spoločnosti a teda i spoľahlivosť jednotlivých typov lietadiel. Len ako poznámku chcem uviesť, že takmer všetky dovolenkové lety sa uskutočňujú vo výške 8-12 kilometrov, kde je teplota okolo -40 stupňov Celzia.“

 

Ako by sa malo lietadlo správať, keď má pred sebou búrkové mračno?

„Vlietnutie lietadla do búrky je natoľko nebezpečné, že môže končiť fatálne.

V zmysle leteckých predpisov, a v tomto sú vojenské i civilné rovnaké, je zakázané vlietavať do búrky.“

 

Vyšli vám vaše predpovede? Urobili ste niekedy chybu, ktorá mala následky, prípadne ste zachránili situáciu upozornením na nebezpečenstvo?

„My sme vydávali každý deň novú predpoveď na celý deň a ešte aj čiastkové predpovede, ktoré sme pravidelne upravovali. Viackrát sa stávalo, že očakávaný atmosférický front sa rozpadol ešte na Morave a k nám už napríklad predpovedaný dážď neprišiel. Napriek tomu, že už máme k dispozícii rôzne materiály, družicové a radarové snímky, počasie vyjsť nemusí. Vo svojej praxi som zažila situáciu, kedy boli rozsiahle búrky z tepla a lietadlo vletelo do búrkového mraku. Upozorňovala som však na to v predpovedi aj v poveternostnej výstrahe, takže to nebola moja vina. Ja som nerozhodovala o tom, či sa poletí alebo nie.“

 

Pri briefingu počasia na Poveternostnom ústredí v Bratislave

 

Váš manžel bol tiež vojenský meteorológ, debatujete po večeroch o počasí? A zrejme odbornejšie ako v iných rodinách, čo zvyknete preberať?

„Musím sa priznať, že ani veľmi nie, väčšinou sa bavíme o počasí vtedy, keď sú nejaké extrémy počasia alebo pred cestou. Teraz sa skôr sústreďujeme na pozorovanie nočnej oblohy, sledujeme „ padajúce hviezdy“, v tomto období až do konca augusta ich má byť najviac, tak odporúčam všetkým, hlavne mimo mesta a osvetlenia.“

 

Váš otec bol vojenský pilot, to bolo to, čo rozhodlo, že ste do armády vstúpili aj vy ako žena?

„Čiastočne aj áno, aj keď o prijímačkách na meteorológiu na Vysokú vojenskú leteckú školu, ako sa vtedy nazývala, mi povedala kamarátka, ktorá videla oznam na svojej fakulte. Skúsila som šťastie a prijali ma. V tom období bola možnosť stať sa aj letovodkou a vtedy sme s otcom zhodnotili, že viac inklinujem k meteorológii a bolo rozhodnuté.“

 

Študentka na VVLS v Košiciach.

 

Na vysokej škole ste boli v ročníku jediná žena, nechýbali vám spolužiačky?

„Bolo to také zaujímavé byť medzi samými spolužiakmi, ktorí si ma chránili a boli radi, že ma majú. Určite boli situácie, kedy by som prijala mať aj spolužiačku, ale na škole boli aj iné ženy v rôznych iných odbornostiach, takže sa nemôžem sťažovať.“

 

Je ťažšie pre ženu absolvovať všetky potrebné skúšky a vojenské cvičenia?

„To je asi dosť individuálne a ženy v armáde majú aj iné normy pri preskúšaní ako muži. Každý rok sme absolvovali povinné preskúšanie z telesnej, streľby a niekedy aj dlhý pochod s veľkou záťažou. Určite by pre mňa nemuseli byť tie pochody a streľba zo samopalu.“

 

V starých maskáčoch na cvičení v prijímači na vysokej škole.

 

Stretli ste sa v armáde s obťažovaním, sexistickými poznámkami?

„Nejaké poznámky na moju osobu ako na ženu v uniforme boli, ale skôr také nepriame, s obťažovaním som sa nestretla.“

 

Vojaci vás ako ženu podceňovali alebo brali ako seberovnú?

„Myslím, že moji spolužiaci a kolegovia ma brali ako seberovnú, asi som mala šťastie na dobrých a normálnych kolegov. Na vysokú školu, ani na pracoviská nedám dopustiť, mám pekné spomienky a niekedy ľutujem, že už nie som v uniforme, pre mňa to boli staré zlaté časy.“

 

Pribúda žien v armáde? Ktoré odbory si vyberajú?

„Žien v armáde určite pribúda a myslím, že sa uplatňujú už všade, dokonca máme aj pilotky. Je to asi aj celkovo emancipáciou.“

 

 

Dnes ste v zálohe.  Chýba vám armáda?

„Veru, nikdy by som nepovedala, že z armády odídem skôr ako v klasickom dôchodkovom veku, kedysi sme to brali ako celoživotné povolanie. Moje pracovisko sa však presťahovalo do Zvolena a to som popri rodine v Bratislave musela riešiť najprv odchodom na iné vojenské pracovisko, kde som však nebola dostatočne kvalifikovaná, tak som sa rozhodla z armády odísť. Teraz som kapitánka v zálohe. Určite mi chýba moja práca a dobrý kolektív, ale uvedomujem si, že život je zmena a treba sa pozerať dopredu.“