|
LINGEN. Po niekoľkých mesiacoch váhania, či vycestovať alebo bojovať o svoju vlasť, sa odhodlali na útek. Vlastne pochopili, že ani nemajú na výber, a vycestovať sú nútení. Keď sa im konečne podarilo doraziť do Nemecka, všetko sa odohrávalo ako vo sne: najprv úrad, na ktorom ich zaregistrovali, potom cesta do utečeneckého tábora v Braunschweig, kde strávili dva týždne.
Začiatok tohto príbehu pasuje do súčasnej vlny utečencov zo Sýrie, ale odohral sa v roku 1985. Małgorzata bola vtedy pubertiačka a spomína na útek ako na dobrodružstvo. Jej štyridsiaťroční rodičia, ktorí boli pre socialistické Poľsko politický nepohodlní, však s obavami začínali odznova v cudzom štáte.
Malgorzata.
O 30 rokov neskôr
„Nemôžem úplne otvorene hovoriť pred mojimi kolegami, že s nimi nesúhlasím, lebo som tu nový. Predpokladám, že by ma za moje názory odsúdili,“ prezrádza 18-ročný Alexander, ktorý sa pred dvomi mesiacmi zamestnal ako murár na stavbe. Podporuje utečencov, pretože je názoru, že ľuďom treba pomáhať. Firma, ktorá ho zamestnáva, z migrantov dokonca žije. Získala zákazku na stavbu domov pre utečencov.
V 52-tisícovom meste Lingen, ktoré sa nachádza na severozápade Nemecka neďaleko holandských hraníc, ich má vzniknúť osem. Mesto má byť podľa kvót pripravené na približne 300 utečencov. Tí, ktorí sa do mesta už dostali, zatiaľ bývajú v provizórnych podmienkach v telocvičniach na školách. Tí, ktorí mali viac šťastia, išli bývať do rodín, ochotných poskytnúť im ubytovanie.
„Prečo sa majú u nás tak dobre, keď nepracujú?,“ šomrú vyše 50-roční kolegovia Alexa, keď vylievajú betón, aby pripravili základy pre dom. Na tých základoch bude osadený kontajnerový dom s rozmermi 33 krát 15 metrov. Dom má slúžiť pre 20, maximálne 30 ľudí. „Moji kolegovia to nevedia predýchať, podľa odhadov stojí jeden dom okolo 500-tisíc eur a všetko platí štát,“ vysvetľuje Alex.
Alex.
Z tábora do veľkého bytu
Keď Malgorzata ušla s rodičmi z Poľska, dostali v Nemecku celkom iné ubytovanie. „Mami, a kto tu bude s nami bývať? Veď tu sú až tri izby,“ pýtala sa vtedy Małgorzata. Byt, ktorý im pridelili sa nedal porovnať ani s bývaním v tábore, ale ani s dvojizbovým bytom, ktorý mal v Poľsku 39 metrov štvorcových.
Ich nový nemecký byt bol krajší a rozľahlejší. „Hneď sa nám prihovorili susedia a doniesli kávu a zákusky,“ spomína Małgorzata. Jej rodičia, keďže v Poľsku žiť nemohli, snívali o Amerike. „Pred tým sme o Nemecku ako cieľovej krajine nerozmýšľali, možno preto, že v Poľsku stále prevládali predsudky voči Nemcom,“ rozmýšľa nahlas. „Ale tu na mieste sme zistili, že sme obklopení dobrými ľuďmi, ktorí si nás svojou otvorenosťou a starostlivosťou získali,“ rozpráva Małgorzata. A tak, keď po roku prišlo rozhodnutie, že môžu vycestovať do vysnívanej Ameriky, rozhodli sa zostať v Nemecku.
Žena pred vchodom ubytovne určenej pre žiadateľov o azyl v meste Hohenmölsen.
Pre mladých
Mohamet, Ahmed a Ali sú noví 18-roční členovia futbalového družstva, v ktorom hrá Alex v pozícii útočníka. „Keď nám ich tréner predstavil, srdečne sme ich privítali, a potom sme ich pozorovali, lebo sme na nich boli zvedaví,“ hovorí úprimne chlapec. Mladí Sýrčania sa dosť rýchlo aklimatizujú. Jeden z trénerov si ich zobral na starosť a trénuje ich nielen v športe, ale aj v nemčine – píše im na papier slová, aby sa rýchlejšie naučili. „Zaujímavé je, že ešte minulý týždeň nič nehovorili, tento už niečo vedia povedať,“ hodnotí Alex a dodáva, že jeden z nich už získal povolenie na verejné vystupovanie v družstve, ktoré je v druhej lige v Emslande.
Alex po práci na stavbe rád športuje. Možno tak aj ventiluje stres spojený s novým zamestnaním. „Kolegovia stále frflú, prečo sú domy pre utečencov vybavené novým nábytkom a najlepšími tapetami a to ich ešte viac ženie k nenávisti voči utečencom,“ konštatuje chlapec.
.jpg)
V Nemecku čakajú tento rok 800-tisíc utečencov.
Utečenci a práca
„Keď sme čakali na azyl nemohli sme pracovať na plný úväzok, len jeden člen rodiny mohol ísť do práce za dve marky na hodinu,“ porovnáva podmienky spred 30 rokov Małgorzata. Ona išla vypomáhať do škôlky, lebo sa najrýchlejšie z rodiny naučila po nemecky „Ani moji rodičia nevedeli vydržať nič nerobiť a preto sa rozhodli, že budú pomáhať zdarma,“ popisuje a domnieva sa, že možno aj kvôli tomu si ich nemeckí spoluobčania obľúbili. Dnešní prisťahovalci takú šancu nemajú, pretože majú zákaz pracovať, kým nedostanú azyl. „Nerozumiem tomu, prečo by sa utečenci nemohli zapojiť do stavebných prác?“ pýta sa Małgorzata, podľa ktorej štát nepotrebne míňa veľké peniaze na záhradných architektov, veď aj záhradky by si Sýrčania mohli upraviť sami.
Anna.
Blokovanie v diskusii
V komentároch pod článkami portálu SEM TV24 prevláda nenávisť. Nadávajú utečencom a posielajú ich do plynových komôr. „Je to trestné, ale tie komentáre sú tam naďalej,“ hovorí 26-ročná Anna, ktorá študuje zemepis v Munster. Portál SEM TV24 sleduje už dlhší čas. Pred utečeneckou krízou publikovali hlavne bulvárne témy, informácie o nehodách, vraždách a podobne, no teraz ich sledovanosť zjavne narastá. „Našli si svoju polohu a oslovujú a poburujú hlavné tých, ktorým sa prítomnosť utečencov v Nemecku nepáči,“ komentuje Anna. Podľa nej je to buď politická objednávka alebo možnosť lepšie zarobiť na aktuálnej téme, ktorá vie čitateľov rozpáliť. Rozpálila aj Annu, ktorej sa nepáčil tendenčný, cudzincov diskriminujúci článok, preto napísala reakciu. „Zamedzili mi prístup k ich stránke a moju reakciu odstránili, podobne ako iné, ktoré bránili cudzincov,“ hovorí mladá žena. Podľa nej je to tendenčné a krátkozraké a môže viesť k ďalším zlým náladám v spoločnosti.
V Nemecku bolo tento rok spáchaných dvakrát toľko priestupkov z krajne pravicových dôvodov ako v roku 2014. Experti upozorňujú na nárast rasistických nálad. Federálny kriminalistický úrad (BKA) poukazuje, že cieľmi útokov sa častejšie môžu stávať utečenci. Podľa denníka Sueddeutsche Zeitung aj osoby, ktoré prevádzkujú a starajú sa o utečenecké tábory a taktiež politici sa môžu stať obeťami útokov motivovaných rasizmom a xenofóbiou.
Tie informácie však neodradia aktivistov z organizácie Grenzenlos antirassistisches Engagement z Lingen. „Sme názoru, že každý môže bývať, kde chce a poskytujeme adekvátnu pomôcť každému, kto ju potrebuje,“ hovorí jeden z lídrov organizácie z Lingen, 32-ročný Thomas. Jeho kolega, 25-ročný Christian neskrýva, že majú aj politické ambície a 23-ročná Kim plánuje pomáhať utečencom s výukou nemčiny a chce organizovať integračné stretnutia.
Christian a Thomas.
Zachránení a vďační
Nemecko bolo dlhé roky otvorené ľuďom, ktorí potrebovali pomôcť, ktorí utekali zo svojich krajín z politických dôvodov. Tak to bolo aj v prípade Małgorzaty a jej rodičov. Ich rodina sa v Nemecku aklimatizovala, Małgorzata tu skončila školu, vydala sa za Nemca. Okrem toho, že spolu s manželom podniká, často pracuje ako súdny tlmočník z poľštiny do nemčiny. Jej deti: spomínaný Alex a Anna dobré rozumejú, že ich mama a starí rodičia tu tiež kedysi boli cudzí a len vďaka otvorenosti hostiteľov zapadli do nemeckej spoločnosti a cítia sa tu byť doma. Aj preto sa pozerajú citlivo na utečencov zo Sýrie. Keď polemizujú so svojimi rovesníkmi o utečencoch, vždy ako príklad uvádzajú svoju mamu.
„To je ale iné, vaša mama je úplne iný prípad,“ oponujú im tí, ktorí utečencov v Nemecku nechcú. Teroristické útoky a utečenecká kríza spôsobuje, že nemecká spoločnosť sa začína meniť, otvorenosť „cudzím“ už nie je taká samozrejmá, ako bývala. V malom nemeckom meste tak solidaritu s utečencami pomáhajú šíriť tí, ktorí boli kedysi sami utečenkami. Z vďaky, že nielen im, ale aj mnohým ľudom z iných krajín spoza železnej opony, ponúkli nový domov.
.jpg)
Sprievod na podporu utečencov.
Prečítajte si aj Dieťa Sýrčanov sa narodí v nemeckej dedine Geeste
