|
Písali aj noviny. Že výpredaje v mnohých obchodoch výpredajmi nie sú, že tovar stojí viac, ako pred zľavami. Akurát zabudli napísať, že takéto veci sa dejú v slovenských obchodoch.
Bola som. U nás aj v Rakúsku. Nekupujem nič, iba pozerám, oči pasiem. Pretože toľko haraburdia, ktoré sa nám ponúka... Človek by potreboval niekoľko stodôl, aby ich mal kde umiestniť. Väčšina ľudí je rozumná a kupuje iba čo potrebuje a kupuje za nižšie ceny. Niektoré slovenské ponuky sú však také drzé, že neviem, či by pomohla napríklad štátna kontrola. Nič prefíkané, nič sofistikované. Nová cena je na direkt vyššia ako stará, ktorá pokojne tróni nad „zľavnenou.“ Že teda nech sa pozrieme, ako fajn to vymysleli.
Rakúske obchody sú aj napriek návalu ľudí z okolitého sveta stále nejaké také... Korektné. Nikto na vás nervózne nepozerá, normálne sa môžete opýtať na všetko, čo okolo tovaru potrebujete vedieť a ani vás nesúria, že rýchlo nakúp a vypadni. Iba taký kúsok zeme nás delí od Rakúska a aký je medzi nami rozdiel. Avšak nie iba vo veci ponuky a predaja. Rozdiel vidím dosť pravidelne a dovolím si povedať, že takmer vo všetkom.
Do cukrárne môžete vojsť so psíkom, do obchodu tiež a napriek množstvu ľudí, ktorí sa obchodmi našich susedov pri zľavách premelú, stíhajú aj občerstvovať, aj sa usmiať, aj ponúknuť aj čistiť toalety. A to je pri takom množstve Slovákov, Srbov a napríklad Rumunov dosť veľký výkon. Niektoré predavačky sú dokonca Slovenky, správajú sa však ako domáce. Slušne, zdvorilo...
Pamätám sa, že pri delení Československa nás obchodníci tak brutálne ošmekávali... Tie okolkované bankovky! Jednoducho zdraželi aj tovar, ktorý mali zo starých zásob. Tešili sa z príležitosti zarobiť a nikoho netrápilo, že vlastne zákazníkov okrádajú. Ani už neviem, aké si dávali na tovar marže. V Čechách tomu tak nebolo. Vtedy sa vravelo, že Česi sa jednoducho navzájom neokrádajú. Tovar zo starých zásob predávali za ceny pôvodné, nový za nové.
Alebo... „Výborná“ kvalita niektorého jedla na bratislavských trhoch sa ukrývala napríklad v lokšiach, plnených pečienkou. Nuž a pečienkou bola vlastne pečeňová paštéta z konzervy. No podľa mňa taká prasačina, že ktovie, či to nehrozilo salmonelou. Lebo mali aj Rakúšania rovnaké lokše! Avšak... čuduj sa svete, čo oznamovali na ponuke, že teda plnené husacou pečeňou, to sedelo. A naozaj neverím, že by nechceli zarobiť, že by okrádali svoju rodinu. Len nemajú záujem ísť proti zákazníkovi, ktorý by si v podstate platil za malý, nechutný podvod. Veci sa diali aj pri iných jedlách či nápojoch. Pančované vína... Takmer mi padla sánka pri čítaní textu, že: Naše víno nie je pančované, riedené. Stánkari presne vedeli, kto aké predáva, a kde by nešli, ani keby bolo zadarmo.
Takí sme mnohí nestatoční! Pri povianočných zľavách sa až čudujem, že sa niektorí predavači nehanbia. Ak totiž má človek záujem o konkrétnu vec a čaká na zľavy, veľmi presne ovláda, koľko stála pred nimi. Je naivné oblepiť ju lístočkom so sumou ešte vyššou. Lenže... Ak by ste aj zašli za predavačkou, vedúcou obchodu, že aha, milostivá, táto blúzka stála dvadsať eur a v zľave ju ponúkate za 22, tá by na vás pozrela a že ona tu len predáva.
Takže... chodím po obchodoch, pozerám a nekupujem. Aby som nestratila úctu k samej sebe. Že neviem, ako majú vyzerať zľavnené ceny, že som skočila na neférovú hru obchodníkov a tí si niekde vzadu mädlia ruky.
Aha... a trikrát sláva statočným!
Prečítajte si aj Nové šance
