Moji kamaráti vyrazili na pánsku jazdu. Už tradične s nimi vyrazila aj jedna nemenovaná slovenská “celebrita” – mediálne známy muž. Na facebooku postovali chlapci veselé fotografie z rybačky, aj z krčmy. Evidentne sa dobre bavili, veď podobné pánske jazdy podnikajú každý rok. Keď sa vrátili, rozprávali zážitky a len tak, medzi rečou spomenuli, že celebrita si so sebou priniesla tento rok aj dámsku spoločnosť. Bolo to zvláštne. Prečo nie je na žiadnej fotke? Vtedy sa kamaráti začali ošívať. A mne to došlo. Celebrita si so sebou priviedla neviditeľnú ženu.

Ženy, ktoré nenájdete na žiadnych oficiálnych fotkách. Ženy, ktoré sa zoznamujú iba s okruhom najbližších známych. Alebo sa vôbec nezoznamujú. Ženy, s ktorými sa nechodí medzi ľudí. Ženy, ktoré si nepridáte za priateľky na facebooku. Milenky, priateľky, múzy. Je jedno, ako ich kto nazýva. Niektoré z nich vydržia vo svojej neviditeľnosti celé roky. Niektoré po rokoch dostanú privilégium zhmotniť sa.

Nedávno som zhliadla film o Charlesovi Dickensovi s názvom Invisible women, čiže Neviditeľná žena. Veľmi sa mi to pomenovanie zapáčilo. Presne totiž vyjadruje podstatu týchto vzťahov. Dickens ako vážený muž, spisovateľ a národný poklad viktoriánskeho Anglicka, navyše otec desiatich detí, si nemohol dovoliť škandál. Napriek tomu bola veľkú časť jeho života jeho múzou a inšpiráciou Nelly. Neviditeľná žena, s ktorou ho spájal vášnivý vzťah až do jeho smrti. Napriek tomu ho nikdy verejne nepriznal.

Byť neviditeľnou ženou môže byť pre niekoho na určitý čas prijateľné alebo dokonca výhodné. Niektoré ženy k tomu vedie silná láska, alebo vášeň, ktorej sa nevedia vzdať. Táto vášeň ich ale vedie aj k strate toho najcennejšieho, čo majú. Samej seba. Keď ste totiž neviditeľnou ženou, začnete sa časom strácať. Vo vlastných aj cudzích klamstvách, v skrývaní citov. Tak, ako slovenská celebrita vymaže svoju múzu z dovolenkových fotiek na facebooku, tak sa možno múza jedného dňa pozrie do zrkadla a neuvidí v ňom nikoho.

Možno máme svoje chyby, chýba nám sebavedomie a zvolíme si radšej neviditeľnosť ako samotu. Ale máme aj svoje klady, výnimočnosť a vieru v seba. Nájdime ju a buďme radšej viditeľné. Usmievajme sa na fotkách, kde sa za nás nikto nehanbí. 

 

Prečítajte si aj Fakt som ako moja mama?

Ďakujeme, že ste článok dočítali až do konca. V tejto chvíli už pripravujeme ďalší.