Nie je to s nimi až také zlé

 

Božínku, koľkokrát sme si o nich obtreli hubu! Stačilo ich zazrieť v pivárni, ako sedia v hlúčiku a každý z nich čumí do mobilu, ukazujú si navzájom nejaké videá a rehocú sa na kreslených vtipoch namiesto toho, aby sa medzi sebou normálne rozprávali.

Alebo stačilo začítať sa do ďalšieho z mnohých výskumov o tom, ako sa mladým nechce makať za pár šupov od rána do večera. Ako si aj bez skúseností v pohode vypýtajú oveľa vyššiu mzdu, než by sme sa odvážili vypýtať si my s dvadsaťročnou praxou. A tiež ako sa bez problémov vykašľú na skvelú prácu, lebo sa rozhodli tri mesiace len tak cestovať.

No a potom tá večná téma – ich čudné vzťahy. Buď sa do nich vrhajú príliš skoro, alebo sú vo vzťahoch nestáli, alebo ich vzťahy vôbec nezaujímajú. Nehrnú sa do svadby a už vôbec nie do rodičovstva. Individualisti. V práci aj v živote! Ach jaj!

 

Prečítajte si

Čo bolo, je a nebude

 

Sledujúc tento týždeň, ako si ich podáva štátna moc, ako im ukazuje ramená, zastrašuje ich a šíri nezmysly a ako to oni so cťou zvládajú, tak si hovorím, nie je to s nimi až také zlé. Vidiac ich v piatok stáť na námestí (stavím sa, že bez tielka a bez pančúch), ako vzdorujú zlu, tuposti a chamtivosti politikov, zas len opakujem, že nie je to s nimi až také zlé. Je skvelé zistiť, že aj keď mnohí z nich ešte nedávno nosili tričká JBMNT, ich skutočný postoj k životu a k tomu, čo sa tu v súčasnosti deje, je úplne iný.

Po 29. rokoch som v piatok mala pocit déjà-vu. Nemyslela som si, že história sa môže zopakovať tak rýchlo. A že naše decká by mohli mať rovnaké „novembrové zážitky“ ako my. Žiaľ, majú ich. Na druhej strane aj chvalabohu. Naozaj je skvelé vedieť, že si nenechajú skákať po hlavách od chamtivcom, konšpirátorov a plagiátorov. A aj keď sme v ich výchove čo-to pohnojili, základ majú dobrý. V piatok večer ma to napĺňalo obrovskou radosťou.