Polstoročie v jednom zväzku, 50 rokov v manželstve, zlatá svadba, v dobrom aj v zlom. Spolužitie, z ktorého vzišli deti a deti ich detí.

Uznáte, že je to mimoriadna udalosť. A tak, keď sme rozmýšľali, čo mimoriadne by sme mojim rodičom k ich spoločnému výročiu vymysleli, nadchli sme sa pre jediný nápad. Poďme spolu na pekné miesto a strávme spolu niekoľko dní v zostave, aká sa nám už dlho nepodarila dať dokopy. Starí rodičia, deti a všetky vnúčatá. Našli sme krásne miesto i termín, ktorý všetkým vyhovoval.

Prvý raz to nevyšlo, pretože dva dni pred odchodom sme mali v rodine pohreb blízkej osoby. Všetkými to zatriaslo, na oslavu nebola nálada.

I druhý termín sme museli zrušiť. Môjho otca a teda oslávenca hospitalizovali. Prognóza vyzerala mizerne. Namiesto o oslave sme rozmýšľali o kare a bytostne si uvedomovali, akú veľkú úlohu hrá čas, keď má niekto takmer osemdesiat. Že odložiť výlet môže znamenať, že ho už nikdy nestihneme.

Môj otec však chorobu porazil, pretože mal silnú motiváciu. Nesmierne sa tešil na spoločný rodinný výlet a trojgeneračnú oslavu.

Na tretí pokus sme sa na výlet dostali. Namiesto júla bol október, počasie bolo sychravé a moji rodičia o poznanie slabší. Ale všetko ostatné vyšlo dokonale. Viac ako kedykoľvek predtým sme sa tešili len z toho, že sme spolu a zdraví. Že sa môžeme smiať, hrať hry, rozprávať a spomínať. Že sme stále kompletná rodina.

Viac ako kedykoľvek predtým sme sa učili pokore a vďačnosti. Pokore zo staroby a vďačnosti, že ešte neuberá rodičom na sile úplne. Tešili sme sa, že dvaja starí ľudia vyšli schody na hrade, že dokázali bez problémov zjesť, čo sme dostali v polpenzii, že stále počujú, hoci už na nich musíme viac kričať ako pred rokom. Že starnú a slabnú, ale stále z nich vyžaruje vôľa a chuť žiť. Že nám pripomínajú, čo nás čaká a čo je v živote naozaj dôležité. Ktoré momenty a ktoré spomienky. Učia nás tolerancii voči starším, slabším, menej zdatným. Nútia nás spomaliť, viac vychutnávať a viac sa smiať.

Bol to mimoriadny výlet k mimoriadnemu výročiu. Oslava života s tým dobrým i zlým. S tým, čo pominie a čo vďaka spoločným chvíľam pretrvá.

 

Prečítajte si aj Bývalé východné Nemecko opúšťajú ženy