|
Aj vy ste mali v detstve pamätník, do ktorého sa vám zapisovali spolužiaci, kamaráti, učitelia, rodina? Taký ozdobný zošit s básničkami, kresbami venovanými len vám. V Poľsku to bolo v čase môjho detstva veľmi populárne.
Nad jednou takou básničkou, ktorú mi tam kamarátka napísala sa aj moja mama pousmiala. Rozprávala sa vtedy s mojou tetou a obe ženy sa zhodli, že tak to v živote nefunguje. Zapamätala som si to, aj keď som tomu vtedy nerozumela. Básnička bola o kvetinách, ktoré pekné kvitnú a voňajú, a že si ich každý všimne, aj keď budú rasť niekde ďaleko pri plote. V krátkosti, aby som nemusela prekladať doslova poľský text, zmysel tejto básničky bol: seď v kúte a nájdu ťa.
Neskôr som prišla na to, že takto to nefunguje.
Išlo o to, že triedna učiteľka rozdelila našu triedu na tri skupiny, podľa radov ľavíc. Každá skupina si mala sama zvoliť svojho šéfa. V rade, v ktorej som sedela ja, deti hlasovali za moju kandidatúru. Lenže protikandidátka sa nezmierila s prehrou a vymyslela nové hlasovanie, do ktorého zapojila celú triedu a vtedy vyhrala ona. Keď prišla triedna, pozvala na stred šéfov skupín. Čakala som, čo povie, keď zbadá prázdne miesto a že rozhodne, ktoré hlasovanie bolo platné. Ale súperka bola rýchlejšia a to prázdne miesto rýchlo obsadila. Neverila som vlastným očiam a čakala, že sa niečo udeje. Po nejakom čase som pochopila, že za pravdu a svoje práva treba bojovať. Že samo sa nič neudeje. Lebo, keď som sedela v kúte, nenašli ma.
Veľakrát v živote musí človek za svoj úspech zabojovať. Urobiť krok dopredu a zobrať si, čo mu patrí. Ak tak neurobí, cudzie ruky si to vedia rýchlo uchmatnúť.
Asi so mnou budete súhlasiť. Aj v Poľsku, aj v Československu nás dlho učili krivej, nezdravej pokore. Mali sme byť skromní, nič nechcieť od života a podriadiť sa. Každý, kto to zažil a snažil sa tak žiť, aj keď len chvíľu, s tým musí bojovať.
Na portáli Ženy v meste s tým bojujeme spoločne. Delíme sa s vami o naše zážitky, povzbudzujeme sa, posilňujeme naše povahy, pridávame na sebavedomí. Píšeme stĺpčeky a venujeme ich vám, ale aj sebe. Taký je život, potrebujeme povzbudiť, potrebujeme, aby v nás niekto veril. Že to dokážeme, že máme na to, že sme šikovné. Ženský pohľad na svet.
A vidíme, že sa nám to vracia – vaša podpora, vaše ohlasy a tiež nominácia na novinársku cenu. Všimli si nás a preto sme si to včera išli vychutnať. Veď nebudeme sedieť v kúte a čakať kým nás nájdu. Včera si Ženy v meste právom obsadili svoje miesta v dave novinárov. Nomináciu za inovatívny projekt, ktorú sme získali, sme si aj naplno vychutnali, aj keď sme cenu nakoniec nezískali.
Z tohto budeme čerpať, aby sme dosahovali ďalšie úspechy. Je to aj inšpirácia pre vás, milé čitateľky a čitatelia. Spolu to dokážeme. Aj dnes je deň, ktorý nepremárnime sedením v kúte, lebo sa nám môže stať, že nás nenájdu. A my chceme ísť ešte ďalej.
Prečítajte si aj Zvláštny súboj medzi švagrinami
