BRATISLAVA. Od júla začne platiť nový civilný mimosporový poriadok. Práve kvôli nemu chystá ministerstvo spravodlivosti novú vyhlášku. Platiť by mala od júla.

„Vyhláška upravuje nové a podrobnejšie postupy, ktoré zohľadňujú tri základné princípy – najlepší záujem dieťaťa, rešpektovanie jeho práv a princíp vypočutia názoru,“ bráni nový predpis hovorca ministerstva spravodlivosti Peter Bubla. Navrhovaná právna úprava umožní ešte pred rozhodnutím súdu zistiť, či sa povinný rodič podrobuje rozhodnutiu, prípadne či existujú ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré nemôže, vysvetľuje. Tento týždeň sa skončilo medzirezortné pripomienkové konanie, ministerstvo ho práve spracováva.

Vyhláška vyvolala vlnu kritiky hlavne z radov otcov, ktorí za ňou vidia snahu zúžiť ich možnosti stretávania sa s deťmi po rozvode či rozchode. Občianske združenie Otcovia.sk proti nej vyhlásilo aj petíciu. Tú podpísalo doteraz takmer 800 ľudí.

Viacerí pod ňou píšu o svojich skúsenostiach. Sťažujú sa hlavne na prieťahy na súdoch, či odopieranie stretávania sa s dieťaťom napriek rozhodnutiu súdu či na manipuláciu detí.

 

 

Otcovia sa búria

„Pripravovaná vyhláška chce ospravedlniť neospravedlniteľné – násilie, ktoré je formou bránenia v styku na dieťati páchané jedným z rodičov,“ hovorí výkonný predseda občianskeho združenia Otcovia.sk Jozef Ďurček. Neberie totiž podľa neho do úvahy záujmy dieťaťa a jeho právo na oboch rodičov. Nerieši ani vymožiteľnosť práva v situácii, ak rodič podá návrh na výkon súdneho rozhodnutia, dodáva.

Za nesprávny považuje pojem „ospravedlniteľné dôvody“, ktorý vyhláška zavádza. Ide totiž o subjektívny pojem. Obáva sa preto, že takto sa zvýšia možnosti odopieranie stretnutí s dieťaťom jedným z rodičov. „Pripravovaná vyhláška chce do slovenskej súdnej praxe zaviesť právnu neistotu, nevymožiteľnosť práva, odmietnutie spravodlivosti a ospravedlnenie páchania násilia na deťoch,“ hovorí.

Myslí si to aj predsedníčka občianskeho združenia Striedavá starostlivosť o deti, slovensko-česká spoločnosť Barbora Kamrlová. „Pripravovaná vyhláška ministerstva spravodlivosti nabáda k odmietaniu spravodlivosti pre dieťa a oprávneného rodiča,“ hovorí. Paragraf 3, ktorý rieši ospravedlniteľné dôvody hodnotí ako nefér, pričom sporná je podľa nej hlavne nerovnosť postavenia matiek a otcov.

Mediátorke Bronislave Švehlákovej chýbajú v návrhu lehoty. „Čas hrá veľmi dôležitú úlohu vo veciach maloletých a pri výkone rozhodnutia obzvlášť. Čím dlhšie to trvá, tým väčšie škody to môže zanechať,“ hovorí.

Pozdáva sa jej však, že civilný mimosporový poriadok a aj vyhláška dávajú možnosť poslať účastníkov k mediátorovi. Verí, že súdy túto možnosť aj využijú.

 

 

Dieťa na prvom mieste

„Nová vyhláška ako taká nemá vplyv na samotné rozhodovanie súdu vo veciach zverovania detí, ale iba na výkon rozhodnutia súdu,“ hovorí riaditeľka odboru rodovej rovnosti a rovnosti príležitostí Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Oľga Pietruchová. K tomu však podľa nej dochádza skôr vo výnimočných prípadoch, kedy sa rodičia nedokážu rozumne dohodnúť a nerešpektujú rozhodnutie súdu.

„Práva dieťaťa sú vždy prvoradé, dieťa má právo na styk s oboma rodičmi, ale rovnako ho má právo odmietnuť,“ hovorí Pietruchová. Odmietanie jedného z rodičov môže mať podľa nej aj racionálne jadro a treba to preskúmať.

Odpor voči novej vyhláške nechápe – tá je totiž určená na zabezpečenie práv dieťaťa a rešpektu k jeho názoru. „Cieľom je v prvom rade, aby sa neopakovali pre deti traumatizujúce zážitky a aby sa výkon rozhodnutia, ak k nemu musí dôjsť, udial čo najcitlivejšie pre dieťa,“ hovorí.

 

 

Autori petície žiadajú pred prijatím novej vyhlášky nasledovné:

uložiť súdu povinnosť rozhodnúť o návrhu na výkon súdneho rozhodnutia v lehote do 15 kalendárnych dní bez rozdielu pohlavia rodiča,

doplnenie Trestného zákona o tresty za vedomé a opakované bránenie v styku dieťaťa a oprávneného rodiča,

zmena zákona o rodine v tom, že súd má povinnosť zmeniť zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti, ak to nie je proti konkrétnemu záujmu dieťaťa, ak povinný rodič opakovane vedome bráni v styku dieťaťa s oprávneným rodičom,

  • preniesť osobnú zodpovednosť na konkrétnych zamestnancov súdu a kolízneho opatrovníka, ak nečinnosťou dopustili u dieťaťa vznik Syndrómu zavrhovania rodiča (oprávneného).

 

Prečítajte si aj Striedavá starostlivosť detí nefunguje dobre. Väčší záujem o ňu majú otcovia