Každý má rád pocit šťastia, pohody, pocit, ktorý dokáže navodiť nejaký šport.  Napríklad aj beh.

Minule som šla po Devínskej ceste a povedľa cesty, v hodine, keď sa ľudia autami vracajú z práce domov, som stretla možno aj päť - šesť bežcov. V bežeckom oblečení sa zbavovali kalórií, nadobúdali pocit, že pre svoje zdravia a telo robia niečo veľmi užitočné. Majú pravdu, beh je veľmi príjemná športová disciplína a v podstate dosť nenáročná. A dokáže človeka obdarovať.  Avšak iba v prípade, keď nebežíme po tvrdom a nerovnom asfaltovom povrchu, aký teda rozhodne Devínska cesta so svojimi výmoľmi  je. 

Tiež som patrila medzi bežcov, ktorí malí pocit, že najdôležitejšie na behu je samotný beh. Patrila som medzi nich dovtedy, kým som sa nepochválila svojmu lekárovi. No a ten mi dal. Vraj po asfalte? To je taká obrovská záťaž na kĺby a chrbticu, že ktovie, či je od nej väčšia. Odvtedy behám iba po mäkkom povrchu a snažím sa vždy nájsť normálnu bežeckú cestičku, chodník. Udupanú hlinu, zem, vyrovnanú mnohými bežcami, chodcami...

Utekať po asfalte povedľa cesty, kadiaľ sa autá iba tak mihajú,  nie je choré iba na chrbticu a kĺby. Ak človek s roztiahnutými prieduškami vdychuje výpary áut až celkom niekde do pľúc, myslím, že z takého behu veľmi zdravie nezíska.  Okrem toho medicínsky anglický časopis Heart zverejnil štúdiu amerických vedcov, ktorí vravia, že intenzívny, rýchly a niekoľkoročný beh  veľmi opotrebováva srdce a ono jednoducho starne. Bývalý triatlonista O´ Keefe napríklad tvrdí,  že pri náročnej fyzickej aktivite naše srdce pumpuje päťkrát viac krvi za minútu ako keď sedíme pri stole.

Ak už teda myslíme, že najlepším zhadzovačom kilogramov je práve beh, jeho dĺžka a intenzita by mala byť optimálna. Tak medzi 20 až 50 minútami.

O behu sa však vyjadrujú aj psychiatri. Vravia, že ak bežec nemôže behať šesť až sedemkrát za týždeň po 45 minútach, teda vlastne každý deň,  má mierne depresie, je nervózny... prosto sa stal závislý na behu.

Niektoré moja kamarátky sa najlepšie cítia doma na koberci. Len tak si pohybujú nohami, rukami, precvičujú chrbticu, cvičia na fit lopte a hoci aj chodievali do fitka, prestalo ich to baviť. To tiež nie je najhoršie, hoci zrejme toľko kalórií, ako pri behu určite nespália. V každom prípade je lepšie hýbať sa akokoľvek, než iba sedieť a napchávať sa praženou kukuricou.

Mne sa páči jedno aj druhé. Koberec je dobrý vo chvíľach, keď sa mi absolútne nechce vybehnúť von.  Beh podvečer je podľa mňa dosť únavný. Veď som už počas dňa v práci a všelikde odovzdala takmer celú energiu.

Najúžasnejšie sú prechádzky. Teda, pre mňa.  Lebo čo ako dobre poznám svoje mesto, večer je celkom iné. Také nejaké... pokojnejšie, priateľskejšie. Nuž... najmä v častiach, kde sa dá bezpečne prechádzať.  

 

Prečítajte si aj Patríme manželovi