LONDÝN. Keď v roku 1990 opúšťala úrad bola "Železná lady" najdlhšie vládnucim britským premiérom v 20. storočí a druhým najdlhšie úradujúcim šéfom britskej exekutívy vôbec - po lordovi Liverpoolovi. Jej úspech vyplýval z ekonomických reforiem a nefalšovaného vlastenectva – nekompromisnej obhajoby britských národných záujmov. Margaret Thatcherová vrátila Spojenému kráľovstvu sebavedomie. 

 

Foto - TASR/AP

 

Prvá žena      

Dlhoročná členka a líderka Konzervatívnej strany Margaret Thatcherová sa 3. mája 1979 stala prvou ženou v kresle predsedu vlády Spojeného kráľovstva. Jej volebný úspech sa potom zopakoval ešte dva razy. Súčasná britská premiérka Theresa Mayová je po Thatcherovej v poradí druhou predsedníčkou britskej vlády v dejinách Británie.

V prvom volebnom období bolo Thatcherovej úlohou zvrátiť ekonomický pokles v krajine. Premiérka sa usilovala o vytvorenie hospodárstva založeného na slobode a hospodárskej súťaži. Presadzovala ekonomický liberalizmus, znižovanie daní, obmedzovanie imigrácie, obmedzovanie vplyvu odborov a silnú samostatnú zahraničnú politiku.

 

Na snímke zo 17. decembra 1979 britská premiérka Margaret Thatcherová (vpravo) a americký prezident Jimmy Carter (uprostred) počas slávnostnej prehliadky čestnej stráže v Bielom dome vo Washingtone.   Foto - TASR/AP

 

Privatizovala a prepúšťala

Stala sa symbolom rozhodnosti a neústupnosti, čo jej prinieslo prezývku "železná lady". Verila v slobodné podnikanie a v minimálne zásahy štátu. Uprednostňovala nepriame dane, zoškrtala rozpočet, privatizovala štátny majetok a prepúšťala.

Keďže aj po jej zásahoch nezamestnanosť stále rástla, na konci prvého volebného obdobia volebné preferencie konzervatívcov klesali. Od volebného neúspechu Thatcherovú napokon zachránil rozhodný postoj v otázke Falklandských ostrovov, ktoré obsadila Argentína v roku 1982. Víťazná vojna o tieto ostrovy v Atlantickom oceáne Margaret Thatcherovú opätovne vyniesli na čelo vlády aj v roku 1983.

V druhom volebnom období sa Thatcherová zamerala na hospodárske reformy. Jedenásť mesiacov nechala baníkov na severe Anglicka štrajkovať proti prepúšťaniu a zatváraniu baní. Nakoniec boli jej reformy potichu akceptované. V ekonomike jej pomohlo celosvetové oživenie, ale aj ropné vrty v Severnom mori. Ekonomický rozmach jej umožnil v roku 1987 suverénne vyhrať už tretie voľby.

 

Margaret Thatcherová stojí v tanku počas návštevy britských jednotiek v nemeckom meste Fallingbostel, 120 km južne od Hamburgu.  Foto - TASR/AP

 

Opozícia vo vlastnej strane

V nasledujúcich troch rokoch sa však dostala do problémov. Radikálne reformy najmä v zdravotníctve a školstve, ako aj pokus o daňovú reformu narážali na tvrdý odpor verejnosti. Thatcherovej obľúbenosť klesala. Labouristi chytali druhý dych.

Na jeseň 1990 čelila premiérka ťažkým problémom. Z vlády jej odchádzali ministri, v doplňovacích voľbách konzervatívci prehrávali. Proti premiérke sa vo vedení jej strany formovala opozícia. Hoci v prvom kole volieb predsedu strany vyhrala, v druhom kole ju odvolali. Demisiu podala 22. novembra 1990. O päť dní neskôr sa predsedom Konzervatívnej strany stal dovtedy málo známy John Major a zaujal kreslo premiéra.

 

Na snímke z 10. júna 1984 zľava kancelár Nemeckej spolkovej republiky Helmut Kohl, britská kráľovná Alžbeta II., americký prezident Ronald Reagan a britská premiérka Margaret Thatcherová pózujú pred večerou pre lídrov summitu v Buckinghamskom paláci v Londýne. Foto - TASR/AP

 

Vyštudovala chémiu a porodila dvojičky

Margaret Hilda Thatcherová, rodená Robertsová, sa narodila 13. októbra 1925 v malom meste Grantham v grófstve Lincolnshire v rodine úspešného obchodníka. Vyštudovala chémiu na Oxfordskej univerzite, v roku 1947 sa vydala za bohatého obchodníka Denisa Thatchera, priviedla na svet dvojičky, neskôr študovala aj právo na Oxforde. 

V roku 1959 získala za Konzervatívnu stranu kreslo v Dolnej snemovni britského parlamentu. V roku 1970 si túto energickú političku vybral premiér Edward Heath za ministerku školstva. Štyri roky pred príchodom na Downing Street 10 ju po Heathovom odstúpení v roku 1975 zvolili za predsedníčku Konzervatívnej strany. Jej politika sa stala pojmom - thatcherizmus.

 

Na snímke z 1. februára 1975 poslankyňa parlamentu za Konzervatívnu stranu Margaret Thatcherová varí v kuchyni svojho domu.  Foto - TASR/AP

 

V roku 1990 získala Rad za zásluhy a v roku 1992 bola povýšená do doživotného šľachtického stavu ako barónka. Tým získala členstvo v Snemovni lordov britského parlamentu. V roku 1995 dostala barónka Thatcherová najvyšší britský rad, ktorým je tradičný Podväzkový rad, a v roku 1998 získala americké ocenenie Cenu slobody Ronalda Reagana.

Bola autorkou dvoch memoárových titulov – Roky na Downing Street (1993) a Cesta k moci (1995). Po sérii problémov so srdcom v 90. rokoch sa Thatcherová utiahla do ústrania. Margaret Thatcherová sa v júni 2010 vrátila na krátku návštevu do londýnskeho sídla predsedu vlády na Downing Street. Asi 45 minút tam strávila bývalá konzervatívna politička s vtedajším premiérom Davidom Cameronom pri šálke čaju.

 

Na snímke zo 4. februára 1975 Margaret Thatcherová dostáva bozk od svojho manžela Denisa Thatchera po víťazstve v 1. kole o post predsedu Konzervatívnej strany.  Foto - TASR/AP


      

Film Železná lady

Herečka Meryl Streepová získala Oscara, Zlatý glóbus a cenu BAFTA za titulnú rolu britskej premiérky Margaret Thatcherovej vo filme The Iron Lady (Železná lady, 2011).

 

Foto - TASR/AP

 

Bývalá britská premiéra Margaret Thatcherová zomrela v Londýne 8. apríla 2013 vo veku 87 rokov po mozgovej príhode. Jej pohreb sa konal 17. apríla 2013. Sprievod sa vydal z Westminstru a skončil v Katedrále sv. Pavla, kde sa konala bohoslužba. Požehnanie nad rakvou udelil arcibiskup z Canterbury Justin Welby. Po ňom rakvu s pozostatkami, za ktorými kráčali členovia rodiny, ako aj kráľovná Alžbeta II. s manželom princom Philipom a cirkevní hodnostári, vyniesli z Katedrály sv. Pavla, odkiaľ ich previezli na cintorín Kráľovskej nemocnice v Chelsea. 

Na rozlúčke s Thatcherovou sa zúčastnilo vyše 2300 hostí zo 170 krajín. Medzi nimi bolo 11 úradujúcich predsedov vlád, bývalý minister zahraničných vecí USA Henry Kissinger a bývalý americký viceprezident Dick Cheney. Po obrade v Katedrále sv. Pavla a prevoze rakvy na cintorín Kráľovskej nemocnice v Chelsea nasledovala kremácia, ktorá sa uskutočnila v úzkom rodinnom kruhu.

 

Kabelka bývalej britskej premiérky Margaret Thatcherovej v aukčnom dome Christie´s v Londýne.  Foto - TASR/AP