Som fanúšikom pozitívneho myslenia, mám rada, keď sa k sebe ľudia správajú pekne. Dokážem sa aj v najhoršej možnej situácii profesionálne prepnúť tak, aby si okolie nič nevšimlo, no neznamená to, že som herečka a svoj život prezentujem ako dokonalý. Kďeže. Mávam aj slabé chvíľky, ako každá z nás, len si ich nechávam zväčša mimo priestoru, kde sa odo mňa neočakáva smútok a hnev. Taká je moja práca. Taký je môj život a ja som si zvykla.

Aj preto som často sklamaná, ak sa ľudia, pracujúci v službách nedokážu usmiať, byť nápomocní, zabúdajú, že okolie ich problémy veľmi netrápia. Lebo ja tomu čelím denne už niekoľko rokov a trvám na tom, že je to o ľuďoch. Veď to poznáte, nič nové som nepovedala.

Ale dnes kopem za predavačky! Som na ich strane a gúľam očami nad tým, akí hrozní dokážeme k sebe byť. A to všetko len preto, že sa nám v daný moment chce. Bože, a to máme pred vianočným ošiaľom. Nech nechodím okolo pokladne, ale poviem, čo ma naštartovalo, skúsim to skrátené popísať.

Bol bežný štvrtok, postávala som v rade pri pokladni, a to za pani, ktorá práve nakupovala oblečenie. Mala toho v taške celkom dosť. Normálna predavačka, normálna nakupujúca. Teda, tak to pôsobilo. Pre vysvetlenie musím ale doplniť, že to bolo deň pred Black Friday (deň, ktorí všetci Slováci nenávidia, lebo je to americké, lebo sa opičíme, lebo Američania nevedia, kde je Československo a podobné tvrdenia, ktoré sa mi trošku v hlave bijú s preplnenými parkoviskami pri nákupných centrách a kuriérom, ktorého stretnem v jeden deň niekoľkokrát a vždy so škatuľami “životne nevyhnutných vecí”.) Proste Black Friday.

Vráťme sa ale naspäť k pokladni, pani múdra (PM) zaplatila, schmatla tašku a len tak pomedzi zuby sa opýtala predavačky (P), či nebudú mať zajtra Black Friday. Predavačka, takmer šepkajúc povedala, áno, budeme. A teraz sa dostávame k podstate veci, predstavte si bubnovanie, krik a dve ženy v strede arény. Pani s nákupom sa v momente otočila a na predavačku zagánila:

PM: To si, hádam, robíte srandu!

P: Nie, nerobím, prečo?

PM: To ste ma nechali TOTO VŠETKO ZAPLATIŤ za plnú cenu? A zajtra máte Black Friday?

P: Prepáčte, ale nemohla som vás na to vopred upozorniť. Nemáme k tomu ani kampaň, ani pútače, nemáme o tom ani hovoriť, len som odpovedala na vašu otázku.

PM: To, dúfam, žartujete. Budem sa na vás sťažovať!!!

P: Môžete, ale naozaj som vás na to nemohla ani upozorniť, prepáčte.

PM: Koľko to bude? (červeň vo vianočných farbách u pani nakupujúcej graduje)

P: 20% zľava na vybrané veci.

 

Hovorím si v hlave, ok, len 20%, nie na všetko, to dopadne dobre, pani si uvedomí, že benzín, čo spáli na ceste do tohto nákupného centra, ktoré je od ruky, je v podstate 20% ak trošku preháňam, a nejde o takú veľkú zľavu.

 

PM: 20%???!!!! To je neskutočné! Tak viete čo, (vyložila tašku na pult), chcem to všetko okamžite vrátiť !!!

P: Prosím? Všetky veci chcete vrátiť?

PM: Áno, aby som si zajtra mohla kúpiť lacnejšie!

P: Mrzí ma to, ale tovar si môžete vymeniť len za iný tovar, peniaze nevraciame.

PM: Toto je neuveriteľné, to je hrozné, budem sa sťažovať a VY! Budete mať problém!

Kričala po celej predajni a predavačka s červeňou v tvári stála a nechápala. Ja tiež nie. Nevidím do politiky tejto predajne, netuším, ako to majú dohodnuté, či mohla predavačka niečo povedať, alebo nie… No neboli tam žiadne reklamné pútače, letáky, neusmievali sa na nás percentá v červenom rámčeku zo stojanov na oblečenie. Ale subjektívne to vnímam tak, že predavačka s dobrou vôľou len odpovedala na otázku, na ktorú ani nemusela. A ďalej asi nemusíme rozmýšľať nahlas, názor si urobí každý sám.

Len mi prišlo smutno z toho, že si ľudia život komplikujú aj tam, kde by nemuseli. A to všetko kvôli 20 percentám. Ah, pardon, veď Black Friday neuznávame…