Zamilovať si Milotice, ktoré sa nachádzajú na južnej Morave, hodinu a pol cesty od Bratislavy, vôbec nie je ťažké - prekrásny barokový zámok vás očarí už na prvý pohľad. Keď doň vstúpite presvedčíte sa, že má ešte tri tromfy: zaujímavé dejiny, kastelána, ktorý píše bestsellery a krajčírky, ktoré vás prezlečú do historických šiat.

 

Kastelán a úspešný spisovateľ Evžen Boček.  Foto - autorka

 

Zámok Milotice vedie kastelán, ktorý napísal Poslednú aristokratku

Evžen Boček nie je obyčajný kastelán - je autorom knihy „Posledná aristokratka“, na základe ktorej sa práve skončilo natáčanie filmu s rovnomenným titulom (réžia: Jiří Vejdělek). Premiéra bude už v októbri. Ide o príbeh newyorčana Franka, ktorý v rámci reštitúcií získa zámok v Česku. „Keby som pracoval v škole, asi by som opísal príbeh učiteľov, no pracujem na zámku, tak som mojich hrdinov prilákal do zámku,“ vysvetľuje Boček. Film, v ktorom si okrem iných zahrali Hynek Čermák, Tatiana Vilhelmová, Táňa Pauhofová, či Pavel Liška, sa natáčal na zámku v Miloticiach, ale aj na niekoľkých ďalších českých sídlach. 

 

 

„Na filmovom plátne asi nerozoznáte interiéry našeho zámku a zvonka si filmári natočili iný zámok, no ale určite sa oplatí nazrieť do našej kuchyne, ktorá vďaka filmovačke nadobudla zaujímavý vzhľad,“ hovorí kastelán a my sa po prehliadke zámku dostaneme aj do tunajšej kaviarne a spomínanej kuchyni, ktorá nás očarí. 

 

Kuchyňa na zámku Milotice.  Foto - autorka

 

Zámok Milotice: Knihy a filmovačky

Kto pozná príbeh Poslednej aristokratky má sa na čo tešiť, pretože Evžen Boček pracuje už na jeho piatom dieli. „Vôbec som to neplánoval zverejňovať, prvý diel som si písal osem rokov, len tak, do šuflíka,“ prezrádza. Záujem o knihu ho prekvapil, dnes sa všetky diely tohto príbehu predali v počte okolo 320-tisíc. Keď sa pýtame, či ráta s tým, že vďaka filmu o poslednej aristokratke priláka do zámku viac návštevníkov, pripomína, že na zámku sa natáčalo už viacero rozprávok: Za humny je drak, Žabí princ, Nebojsa, ale aj filmov, ako napríklad Alžbetin dvor, Noc na zámku, Muži v říji a iné. 

Nielen filmová kariéra zámku sem láka návštevníkov, ktorých ročne je okolo 45-tisíc, ale aj zaujímavý príbeh rodiny Serényiovych. Zámok je komplexom barokových stavieb a záhradnej architektúry, ktorú v rokoch 1719–1743 nechal vybudovať Karel Antonín Serényi. Zariadenie a inštalácie interiérov ukazujú životný štýl a každodennosť jeho posledného majiteľa JUDr. Ladislava Seilerna (1886–1976) a jeho rodiny v prvej polovici 20. storočia. „Ako to všetko vyzeralo, čo jedli, pili nám porozprávala jeho dcéra Maria Henrietta, ktorá tu strávila detstvo a mladosť, vedela perfektne po česky a rada sa sem vracala z Nemecka, neskôr z Rakúska, kam sa presťahovala a tam aj zomrela,“ popisuje kastelán počas prehliadky. 

Upútava našu pozornosť na prestretý stôl a popisuje to, čo počul od dávnej obyvateľky zámku, ako skromne a zdravo jedávali aristokrati. „Ona mala takú povahu, že jej nebolo ľúto zámku a všetkých majetkov, o ktoré rodina prišla. Hovorila, že keby sa sem vrátila tak len preto, aby mohla slúžiť iným,“ prezrádza detaily rozhovorov s Mariou Henrietou, čím v nás vzbudzuje ešte väčší záujem o expozície v interiéroch. 

 

Zámok Milotice.  Foto - autorka 

 

Milotice ponúkajú historické kostýmy pre návštevníkov

Na nádvorí zámku a v jeho prekrásnej záhrade sa pohybujú ľudia v dobových kostýmoch, čo je atrakcia pre každého, kto si ich chce na pol hodiny požičať. Príslovie „šaty robia človeka“ v tomto prípade úplne platí. Dostávame sa do neveľkej miestnosti vedľa kaviarne, kde pracujú štyri ženy. Majú klientov obliekať do dobových šiat. „Vám budú svedčiť tieto,“ odporúča záujemcom Jarmila Neduchalová a vysvetľuje, že veľkosť vedia odhadnúť hneď na prvý pohľad, keď sa na klientov pozrú. Majú v tom 9-ročnú prax a všetky šaty ušili vlastnoručne. „Podrobnosti sme si naštudovali a vieme, čo sa presne nosilo v tamtých časoch, keď zámok v Miloticiach zažíval svoje najlepšie časy,“ popisuje. Ešte dáva na výber dvoje, troje šiat, aby sa trafila do vkusu klientov. „Keď nám tu niekto vymýšľa, že by sa chcel prezliecť, trebárs muž za ženu alebo frfle, že sa mu nič nepáči, čo mu ponúkneme, tak radšej vrátime peniaze, ako keby sme mali urobiť niečo, čo v by konečnom dôsledku neprispelo imidžu zámku, lebo práve on je tu hlavným hrdinom,“ hodnotí druhá pracovníčka dielne Radmila Pomajdiková.  

Ale na absenciu klientov sa naozaj nemôžu sťažovať - každý deň oblečú približne sto osôb. Šaty požičiavajú na pol hodinu, aby sa v nich každý stihol nafotiť (12 eur pre dospelých, 6 eur pre deti). „Boli tu aj takí, ktorí k tomu pristupovali skepticky, no potom ako si šaty obliekli a poprechádzali sa v nich po záhrade, vracali sa k nám ako vymenení, lebo dobové šaty robia tých ľudí inými, aspoň na tú polhodinu,“ vysvetľuje Pomajdiková.

 

 

 

 Foto -  Pavol Urbánek

 

Milotice: Dobrodružstvo nielen pre ženy

 Čo je zaujímavé, radosť majú nielen ženy, ale dosť často sú to práve muži, ktorí sú nad mieru spokojní. „Máme aj takých, ktorí si naplánujú, že práve tu v tom dobovom kostýme požiadajú milú o ruku,“ popisuje Pomajdiková. 

Po tom ako zákazníci dostanú šaty, ďalšia pracovníčka im ich pomáha obliecť. Najprv ide košieľka, na ňu drôtená obruč a spodnička. Nakoniec samotné šaty a potom doplnky: klobúk, náhrdelník, náušnice. 

Dámy ešte poradia, ako si vypnúť vlasy, aby žena vyzerala ako za dávnych čias. Keď sa pýtam, či aj v iných zámkoch ponúkajú možnosť požičania takých kostýmov,  dozviem sa, že niekde už áno, ale dosť často je to o takmer trojhodinových dizajnérskych prípravách, vrátane kaderníckych úprav a líčenia. Naše obliekanie trvá okolo 10 minút a aj tak je výsledok impozantný! Keď kráčame nádvorím zámku a parkom, všetci si nás pozerajú a fotografujú. Je to úžasné dobrodružstvo, vďaka ktorému sa cítime súčasťou zámku Milotice. 

Pol hodina rýchlo utečie, tak ideme šaty vrátiť. Spodná časť ide hneď bokom, aby ju mohli vyprať. „Denne tu naložíme 10 pračiek,“ doplní na záver Jarmila Neduchalová, ktorej sa pýtam, či si je vedomá toho, že spolu s kolegyňami robí dobrú prácu - jednoducho robí ľudí šťastnejšími, aspoň na tú pol hodinu. Dámy sa usmievajú - vedia to, aj keď možno pri takom množstve zákazníkov si to ani nestíhajú každý deň uvedomiť.

(Obsah vznikol v spolupráci s CzechTourism)