Jane Morriceová založila v čase konfliktu čisto ženskú politickú stranu

 

Bola jednou z vyše dvadsiatky hostiek  seminára na tému Moc žien v politike v Bruseli.  Konkrétne v paneli s názvom: Čo je treba urobiť , aby sme prerazili sklenený strop raz a navždy. Podarí sa to mladej generácii?  Meno Jane Morriceovej na zozname diskutujúcich ma, budem úprimná, nezaujalo.  Členka Európskeho ekonomického a sociálneho výboru, stálo napísané. Neznie veľmi lákavo, povedala som si. Ako veľmi som sa mýlila.

 

 

Jane Morriceová mala 14 rokov, keď sa začal konflikt 

Táto energická žena za niekoľko minút, s humorom  a neuveriteľnou charizmou, dokázala prítomným mladým političkám ( a nielen im) jednoznačne vysvetliť, prečo sú  v politike dôležité. A niekedy ešte viac, ako by sme si mysleli.

Jane Morriceová, rodáčka z Belfastu, mala 14, keď v Severnom Írsku prepuklo násilie medzi katolíckymi nacionalistami a protestantskými unionistami. A hoci ju matka aj so súrodencami zbalila a poslala preč, lebo sa bála o život svojich detí,  Jane sa vrátila a to do samotného centra diania. Ako novinárka. Zanechala pokojný život v Bruseli a začala v Belfaste pokrývať konflikt pre BBC. „Hovorilo sa tomu naháňanie hasičov požiarov, ale to je len pekný výraz pre hrôzu, ktorú sme zaznamenávali“, hovorí Jane a pripomína 3600 obetí, ktoré si nepokoje vyžiadali.  

Novinársku prácu neskôr  vymenila za úradnícku, keď sa v roku 1992 stala zástupkyňou Európskej komisie v Severnom Írsku. Ale rozhodne  nešlo o pokojný, nebodaj nudný, úradnícky život. S vtedajším predsedom Európskej komisie, Jacquesom Delorsom,  ktorého mimochodom pozvala do Belfastu už počas pohovoru, keď sa uchádzala o túto pracovnú pozíciu, vytvorili mierový program pre Severné Írsko. Ten potom viedol k známej mierovej Dohode z Veľkého piatku.

 

Jane Morriceová.  Foto - youtube.com

 

Jane Morriceová založila čisto ženskú stranu

Tu sa príbeh Jane Morriceovej zďaleka nekončí. Spolu s ďalšími severoírskymi mierovými aktivistkami  sa totiž dali dohromady a založili čisto ženskú politickú stranu. Jednoducho si povedali, že aj ženy musia sedieť pri stole, keď sa bude dohoda z Veľkého piatku podpisovať.

„A tak sme sa pustili do práce a za  6 týždňov sme dali dokopy čisto ženskú politickú stranu Koalíciu žien Severného Írska a šli sme do volieb. Pritom máloktorá z nás bola predtým v politike, ale uspeli sme, stali sme sa 9. politickou stranou v Severnom Írsku“ , spomína Jane Morriceová. V politickej aréne zažili  tieto ženy kadečo, muži im v parlamente bežne nadávali do hlúpych kráv, ktoré majú sedieť a byť ticho.  Presne to ale odmietali.

Výnimočné nebolo len to, že boli čisto ženskou stranou, odlišovali sa aj niečím iným. V politickej situácii tých čias, keď  Severnému Írsku dominoval systém klanov a náboženskej neznášanlivosti, sa v ženskej koalícii spojili katolíčky, protestantky, nacionalistky, unionistky.  Boli to totiž matky, dcéry a staré mamy, ktoré mali už plné zuby konfliktu a išlo im predovšetkým o jeden spoločný cieľ - o mier. A pochopiteľne, dodáva Jane Morriceová, šlo aj o rovnosť žien. „Násilie sa podarilo zažehnať, boj o rovnosť žien sme ale stále nevyhrali,  konštatuje dnes-65 ročná , sympatická, neustále sa usmievajúca blondína.

Keď Jane hovorí, uvedomujem si, koľko toho nevieme o dôležitých momentoch histórie, i keď sa o nich často hovorí. V tomto prípade, v súvislosti s brexitom, o mierovej dohode z Veľkého piatku. Hoci sa zahraničnej politike venujem 25 rokov, tento príbeh som nepoznala. Teda áno, poznala, z pohľadu mužov zainteresovaných v severoírskom konflikte.

 

Foto - youtube.com

 

Dokument Zamávajme dinosaurom na rozlúčku

Príbeh ženskej politickej koalície v Severnom Írsku zaujal aj filmárov. „ Televízny dokument sa volá Zamávajme dinosaurom na rozlúčku . Presne s takým heslom sme totiž šli do volieb.  Naša strana existovala síce len 10 rokov, ale verím, že tento príbeh môže inšpirovať a dať ďalším ženám odvahu vstúpiť do politiky, aj keď je situácia náročná,” hovorí Jane. A náročná je situácia žien v politike podľa nej nielen kvôli neochote mužov spolupracovať.

„ Aby sa žena dostala vyššie, potrebuje  neraz aj pomoc kolegýň. My to nazývame posúvanie rebríkov. Žiaľ, častokrát ženy, ktoré sa dostanú hore, ten rebrík nepodajú ďalej. Známa tým bola niekdajšia premiérka Margaret Thatcherová , ktorá ten svoj rebrík pred ženami ukrývala za chrbtom“, spomína Jane Morriceová.  

A čo Theresa Mayová, pýtam sa. „Tá ma teraz iné starosti. Je mi jej ľúto, nemá to ľahké, ale žiaľ, stojí na opačnej strane barikády. Bojuje za brexit, kým ja som jednoznačne proti“. Brexit vtiahol Jane Morriceovú naspäť do domácej politiky. Uplynulé roky sa totiž venovala skôr snahám dostať ženy do politiky v krajinách ako Afganistan, Bosna, či Libanon. Dnes je opäť aktívna doma, so svojimi priateľmi lobuje za ďalšie referendum. Zároveň odštartovala petíciu, aby Severné Írsko v prípade brexitu získalo špeciálny štatút, ktorý mu umožní zostať súčasťou únie.  „ Ja sa len tak nevzdám, budem bojovať, kým budem vládať,“ dodáva.