Ak uvažujete o tom, do akej miery stres ovplyvňuje váš život, zrejme ste si začali všímať určité prejavy správania alebo emócie, ktoré majú výrazný vplyv na vaše reakcie alebo celkové pohodlie. To je skvelá správa, pretože položiť si tie správne otázky a pozorovať seba i svoje prostredie, to je prvý krok v boji proti chronickému stresu.

 

Aké zmeny spôsobuje stres?

To, čomu bežne hovoríme „stres“, nie je nič iné než podvedomá fyziologická odpoveď nášho organizmu na stresor – nebezpečenstvo. K takejto odpovedi dochádzalo už u neandertálcov, v stresových situáciách typu „útok alebo únik“, napríklad pri očnom kontakte s tigrom alebo pri útoku zraneného mamuta. Táto odpoveď okrem iného vyvoláva aj príval hormónov (adrenalínu, kortizolu), ktorých úlohou je napríklad zvyšovať silu svalov, zaostriť zmysly, zrýchliť dýchanie, zásobovať srdce a mozog krvou, aby mali mohli fungovať s vyššou kapacitou. Nanešťastie, evolúcia nedrží krok s rozvojom civilizácie a dnes takmer denne zažívame rovnakú odpoveď na nebezpečenstvá. Nemôžeme však s nimi bojovať alebo im uniknúť, a preto sa nezbavujeme stresu. Namiesto toho sa v nás hromadia emócie, námietky, agresia, hnev a pocit bezmocnosti, čo podľa zákonov fyziky a chémie postupne ničí naše orgány a vyvoláva konkrétne príznaky.

 

Foto - www.cojeibs.sk

 

Stres netreba podceňovať

Stres je pôvodcom mnohých ochorení. Jedným z nich je aj syndróm dráždivého čreva (IBS). Prejavuje sa bolesťou brucha sprevádzanou striedavými zmenami konzistencie stolice a častými návštevami toalety. Niekedy sa vyskytuje zápcha a niekedy zas riedka stolica. Typické je aj nafukovanie či nadmerná plynatosť. Tento stav zvyčajne trvá niekoľko mesiacov a príznaky sa objavujú, približne raz týždenne. Bolesť brucha (obvykle jeho dolnej časti) často, ale nie vždy, vyústi do návštevy toalety a môže trvať aj niekoľko hodín. Nie je vždy situovaná na jednom mieste a zvyčajne prechádza celým bruchom.

Pôvod tohto ochorenia nie je zatiaľ známy. „IBS je klasifikovaný ako porucha interakcie medzi mozgom a tráviacim traktom. To znamená, že naša psychika má veľký vplyv aj na rôzne telesné procesy v našom organizme. Stres totiž prepne naše telo do obranného režimu a u mnohých ľudí sa napätie prenáša práve do tráviacej sústavy a ovplyvňuje tak priebeh a frekvenciu záchvatov syndrómu,“ vysvetľuje MUDr. Peter Minárik, PhD., známy gastroenterológ a obezitológ. Skutočnosť, že sa zdravotné komplikácie objavujú častejšie, môže viesť k novému stresu a strachu z atakov. Následkom potom môže byť výrazné zníženie kvality života – ataky ochorenia narušujú denný režim, ľudia sa obmedzujú v jedle a kvôli obave z nepríjemných situácií sa vyhýbajú športovým aktivitám, dlhším cestám a spoločnosti.

 

Bojujte so stresom! Ako na to?

  • Nájdite si čas na odpočinok a doprajte si dostatok spánku. Spánok zohráva dôležitú úlohu pri zotavovaní sa zo škôd napáchaných na našom tele a mysli. Ak ho predĺžime čo i len o hodinu, bude to mať priaznivé účinky na naše zdravie, a to najmä z hľadiska zníženia stresu a zvýšenia celkového pohodlia. Každý deň spite 7 – 9 hodín a ak chcete, môže to byť aj dlhšie. Ak máte dlhodobé problémy so spánkom, stojí za to poradiť sa s psychiatrom – ťažkosti so zaspávaním, nespavosť či neustále budenie sa môžu byť dôsledkom chronického stresu a počas liečby by sa mali zlepšiť.

 

K jedlu pridajte čo najviac zeleniny. Foto - pexels. com

 

  • Začnite sa zdravo stravovať. Nezabúdajte, že v črevách máte „druhý mozog“. Zodpovedá za jednu z najdôležitejších funkcií ľudského tela – výživu organizmu a v dôsledku toho má obrovský vplyv na každú jeho časť. Starajte sa o svoje telo. Vaša snaha sa vám oplatí, pretože okrem iného budete vedieť riešiť problémy so stresom. Váš „črevný mozog“ zle reaguje na sladkosti, spálené mäso a nezdravé rýchle občerstvenie. Na začiatok je najľahšie pridať k svojim obvyklým jedlám väčšie množstvá zelenej zeleniny a pri nakupovaní vyberať ovocie, ktoré vám najviac chutí. Potom sa snažte jesť každé 2 hodiny. Bolo by skvelé, keby jedným z jedál bola nejaká polievka. Polievka je ľahko stráviteľná, a preto je pre naše črevá ideálna. Pri pretrvávajúcich problémoch sú vhodné i probiotiká, ktoré môžu prostredníctvom pozitívnych vplyvov na tzv. os mozog – črevo ovplyvniť negatívne pôsobenie stresu na činnosť tráviaceho traktu.Tento pozitívny vplyv na pacientov trpiacich IBS (syndrómom dráždivého čreva) sa pozoroval hlavne pri probiotických kmeňoch laktobacilov, bifidobaktérií, probiotických kvasinkách a ich kombináciách.
  •  
  • Nadviažte kontakt s priateľmi a rodinou. Nie však cez Facebook, ale starým dobrým spôsobom – s priateľmi sa stretnite alebo ich pozvite k sebe. Nehanbite sa im povedať, ako sa cítite. Vaši blízki sú najlepšou ochranou pred stresom. Čím viac času strávite s ľuďmi, ktorých máte radi, tým budú pozitívne emócie nákazlivejšie a sami ich pocítite. Nemusíte o tom byť ani pevne presvedčení. Jednoducho buďte pravidelne so svojimi blízkymi.

 

Ilustračné foto - pexels.com

 

  • Netrávte väčšinu svojho času prácou. Práca býva často istým druhom úniku od chronického stresu. Nebojuje proti nemu, ale dáva nám pocit, že máme kontrolu nad svojím životom. Práca samotná je však často zdrojom stresu a len ďalej prispieva k začarovanému kruhu. Problém sa prehlbuje, ak o práci rozmýšľate aj doma namiesto toho, aby ste si odpočinuli alebo pospali. Jednou z najväčších ilúzií človeka je naša viera vo vlastnú dôležitosť na tomto svete a je to často mylná predstava aj na pracovisku. Nesmiete sa preťažovať v snahe niečo dokázať sebe či niekomu inému. Veľmi dôležitá je správna rovnováha medzi prácou a životom.Ak si stále myslíte, že musíte každý deň pracovať viac než 8 hodín, na internete si prečítajte o koncepcii rovnováhy medzi prácou a životom.
  •  
  • Choďte von. Stres spúšťa vyplavovanie hormónov, ktoré spôsobujú reakciu „boj alebo únik“, a preto podporujú svaly, srdce a pľúca počas fyzickej námahy. Nechajte ich teda, nech si plnia svoj účel. Inak stres napadne orgány, ktoré na jeho dlhodobý vplyv nie sú pripravené. Nemusíte bežať do posilňovne, zabehnúť maratón alebo navštevovať tréningy profesionálnych plavcov. Na začiatok postačí každodenná 30-minútová prechádzka. Po týždni spozorujete výsledky – budete mať lepšiu náladu a väčšiu ochotu ísť von. Potom začnite uvažovať, aká aktivita by vám prinášala najväčšiu radosť. Možno tanec? Stolný tenis? Beh? Bicyklovanie? Tak začnite, podľa možnosti už nasledujúci deň.
  •  
  • Doprajte si niečo pekné. V dôsledku obáv sa dostávate do začarovaného kruhu. Čím väčšie obavy máte, tým je to horšie. Vymaniť sa z tejto špirály, ktorá vás ťahá ku dnu, je však možné. Pouvažujte o svojej vášni a o tom, čo vás teší – či už je to maľovanie,varenie, spev alebo čokoľvek iné. Zamyslite sa nad tým, čo ste radi robili v minulosti a ak vám to stále robí radosť, venujte tomu trochu času – aj keď len 15 minút denne. Uvidíte, ako rýchlo môže vaša obľúbená činnosť zmeniť váš pohľad na život a pomôcť vám vnímať svet v novom svetle.
  •  
  • Začnite si plánovať, ako opäť získate kontrolu nad svojím životom. Niektorí ľudia sa desia, že ich čaká kríza. V takom prípade je dobré naučiť sa plánovať – deň, mesiac, rok alebo svoju budúcnosť ako takú. Plánovať začnite hneď na druhý deň. No nemajte prehnané množstvo plánov. Nedávajte si viac než tri dôležité úlohy. Ak sa to nepodarí, neobviňujte sa a jednoducho si naplánujte ďalší deň.
  •  
  • Ak máte pocit, že si so stresom neviete rady, nebojte sa poradiť so psychológom alebo psychiatrom. Vplyv stresu na zdravie je medicínsky potvrdený a špecialisti sa o ňom už dlho učia. Existuje mnoho účinných metód, ktoré umožňujú výrazné zmiernenie stresu. Opýtajte sa priateľov – prekvapí vás, koľkí z nich majú pozitívnu skúsenosť s poradenstvom od profesionálnych terapeutov. Možno vám odporučia špecialistu, ktorý pomohol či už im, alebo niekomu známemu. Nehanbite sa. Chronický stres je choroba ako každá iná a návšteva lekára je niekedy jednoducho nevyhnutná.

Viac na www.cojeibs.sk

 

Prečítajte si aj Ročne na cukrovku vo svete zomrie dva milióny žien