|
Pre staršiu pani je to ako výstup na Mount Everest, hoci je to malý kopec na košickom sídlisku. Kopec nie je strmý, ale pred pár hodinami pršalo a po blate sa štverá hore oveľa ťažšie. Ale vyštverá sa, pretože potrebuje špeciálne vrecko.
Keď kopec zasype sneh, bojujú s tým deti. Na kopci, kde je najlepšia sídlisková sánkovačka, musia zmeniť tradičné trasy, aby sa mohli spustiť z kopca až dole.
Život na košickom sídlisku zmenil kontajner na psie výkaly. Stojí uprostred kopca. So špeciálnymi vreckami, nápisom Voľný výbeh psov povolený a s hrozbou pokuty, ak sa psie výkaly nedostanú do separovaného odpadu. Od chodníka, kadiaľ chodia psičkári so psami, je priďaleko. Na obľúbenej trase pre deti, ktoré sa v zime sánkujú, zase príliš blízko. A často ho ignorujú aj samotní smetiari, keď obsah zmiešajú spolu s ostatným odpadom a odvezú ho nevytriedené. Nikto nerozumie, prečo psí kontajner stojí tam, kde stojí. Miestni len vedia, že to sľúbil nejaký poslanec a slovo dodržal.
Psí kontajner stojí na kopci mlčky, ale veľavravne ukazuje, ako to vyzerá, keď veci v meste i v štáte fungujú bezhlavo. Poslanci si splnia sľuby, ale myslia pri tom na všetko iné len nie na ľudí, zvieratá či životné prostredie, ktorým mali špeciálne kontajnery pre psov pomáhať.
Možno by stačilo, keby štverať do kopca poslali vlastnú mamu alebo by tam pustili svoje deti a vypočuli by si hlas ľudu. Hneď by zistili, že sú od reality vzdialení asi tak ďaleko ako psí kontajner od ľudí.
Prečítajte si aj Chcem byť požiarničkou
