BRATISLAVA. Narodila sa so vzácnou genetickou chorobou, syndróm EED spôsobil, že Francesca Jonesová má len 17 prstov. Po štyroch na rukách a pravom chodidle, jedine ľavé chodidlo má s piatimi prstami. Pätnásťročná britská juniorská tenistka však tvrdí, že práve vďaka týmto hendikepom je úspešná. Minulý rok bola svetovou štvorkou do 14 rokov, tento rok si zahrala na juniorskom Wimbledone.

A aj napriek prehre v druhom kole dvojhry (stále môže uspieť vo štvorhre) sa dostala na stránky popredných britských novín a o jej príbehu už vie celý svet.

 

 

Slabšia stabilita

V detstve trávila viac času v nemocnici ako pri hrách s bábikami. Tvrdí, že už stratila prehľad o počte operácií, ktoré absolvovala. Len za posledný rok to boli tri.

Nemá len menej prstov, ale aj abnormálne malú pravú ruku. A práve ňou odohráva loptičku. Problémy so stabilitou jej robí aj chýbajúci prst na pravom chodidle. „Vždy to bola moja slabina,“ hovorí pre Guardian. „Keď som dospievala, deň čo deň som na tom pracovala.“

Na tenis sa prvýkrát dostala len kvôli tomu, že ako 6-ročná potrebovala schudnúť. Rýchlo však zistila, že má talent.

Krátky dokument o Francesce.

 

Keď povyhrávala zopár turnajov, ako 9-ročná odišla trénovať do akadémie v španielskej Barcelone. Aj keď viacero ľudí sa nad prístupom jej rodičov (inak finančných poradcov) môže pozastavovať, ona im nič nezazlieva. „Dali mi všetko, čo mohli, sú to neuveriteľní rodičia.“

 

Ľudia pokrikujú

Problémom však pre ňu nie je len hendikep, kvôli ktorému musí mať aj špeciálne upravené držadlo rakety, ale aj prístup niektorých ľudí. Niekedy hovoria, že nedokážem poriadne držať raketu a nadávajú mi. Ale veľmi si to nevšímam, beriem to skôr ako motiváciu.“ Nezlomné dievča tvrdí, že jej vzorom je Serena Williamsová. „Chcem byť najlepšia na svete,“ povedala Jonesová pre Telegraph.

„Chcem, aby ľudia vedeli, že dokázať sa dá všetko. Všetko je o vôli, všetko je o hlave, všetko v mojom živote také bolo. Vždy som chcela byť najlepšia na svete. Víťazstvo na Wimbledone je určite na mojom zozname vysoko.“

 

 

Rovnakým prístupom sa stavia aj k svojmu obmedzeniu, ktoré premenila na silnú stránku. „Sú to len drobné veci, ako keď sa mi dnes zlomil necht, čo sa mi stáva dosť často, pretože musím raketu držať veľmi pevne.“ Zdravotné obmedzenie jej podľa vlastných slov pomohlo skôr vyzrieť, čo je v tenise tak dôležité.

„Som mentálne odolnejšia. Nevadí mi, keď sa o tom hovorí, som na to vlastne pyšná. Je to súčasť, ktorá ma tvorí. Nie je to žiadny negatívny hendikep. Každým s nejakou chorobu by mal skúšať dosiahnuť všetko, čoho je schopný.“

Z Jonesovej rečí vyplýva, že celý život bojuje s tým, ako ju okolie podceňuje. Možno aj preto jej motto znie:
„Najlepšia vec v živote je robiť to, čo vám ľudia hovoria, že nezvládnete.“