|
Rodičovské združenie šiestich tried siedmakov súkromnej katolíckej školy sa začalo príhovorom riaditeľa.
Medzi desiatkami, či stovkami rodičov si uvedomím plynutie času, už máme o niekoľko šedín a vrások viac v porovnaní s časmi, keď sme sedeli na nízkych drevených lavičkách a prezerali výkresy našich detí v materskej škôlke. Tie vrásky a šediny nie sú len z detí.
Riaditeľ hovoril o všeličom, o organizácii školy, veciach spojených s vekom našich detí, hodnoteniach, sankciách. Hlavnou myšlienkou jeho prejavu bolo, že poslaním školy je naučiť deti vedieť „vivre la différence“ – žiť s rozdielmi druhých, s rešpektom k druhým, byť zodpovedný za svoje činy, za svoje slová.
Prvý ramadán
V súkromnej katolíckej škole, na prvej triednej hodine, chlapec arabského pôvodu rozprával svojim spolužiakom siedmakom o svojom prvom ramadáne počas letných prázdnin.
Žiaci katolíckej školy majú výber medzi katechizmom a kultúrou náboženstiev, výuky základov všetkých monoteistických náboženstiev.
Katechizmus, omše, charitatívne akcie organizované školou nie sú povinné, rešpekt voči inakosti povinný je. Akonáhle niekto urazí kultúru, vierovyznanie, pôvod, či sociálne pozadie spolužiaka alebo spolužiačky, akonáhle niekto vyvyšuje svoju pravdu nad pravdu druhého, je zo školy veľmi rýchlo vylúčený.
Rodičovské združenie trvá tri hodiny, po prejave riaditeľa školy, jeho zástupcu, zástupcu rady rodičov, pedagogickej vychovávateľky siedmakov, katechézy, sa presunieme do tried našich detí. Po príhovore triednej pani učiteľky, defilujú pred nami učitelia všetkých predmetov. Razantné ženy exaktných vied, matematikárka a fyzikárka, v ich vetách každé slovo má svoj čas, mieru, význam, správnu dávku matematickej disciplíny, z očí im srší prísnosť voči tým, ktorí s číslami a elektrickými obvodmi nie sú veľmi kamaráti.
Francúzštinárka je pôvodom zo Stredného Východu, čo vôbec nie je prekážkou v bezchybnom používaní francúzštiny a láske k francúzskej literatúre, útla dejepisárka niekoľkými vetami vysvetlí osnovy roka a upresní, že školský rok začínajú lekciou o počiatkoch islamu. Kľučku dverí si podávajú angličtinárka z Ameriky, nemčinár z Nemecka, výrečný svalnatý telocvikár.
Všetci učitelia pripomínajú, že v odpovediach na písomkách chcú, aby žiaci redigovali odpovede, jednoslovné odpovede neuznávajú, ku každému „ako to je“, treba vysvetliť aj „prečo to tak je“, pri známkovaní všetkých predmetov sa berie do úvahy aj pravopis a syntax. Deti dospievajú, musia si zvykať na to, že obraz o nich ako o ľuďoch si spoločnosť robí aj na základe ich písomného a ústneho prejavu.
Mamy so šatkami i na ihličkách
Na rodičovskom sú mamy v béžových a tmavomodrých kostýmoch, mamy so šatkami na hlavách, mamy v dlhých farebných afrických šatách, mamy v čiernych šatách a topánkach na vysokých ihličkách, otcovia v oblekoch a kravatách, svetroch, či ľanových košeliach.
Mamy a otcovia rôznych pôvodov a národností hovoria francúzsky. Tí, ktorých francúzsky prejav je ešte trochu kostrbatý a s chybami, majú to šťastie, že ich deti ho už budú mať bez chýb. Všetky deti majú šťastie, že touto rozmanitosťou sa navzájom obohacujú a od malička zisťujú, že niekedy tých ťažko preklenuteľných rozdielov je viac medzi ľuďmi toho istého vierovyznania, či rovnakej farby pleti.
Prečítajte si aj Čisté jednotky? To o vysvedčenívo Francúzsku povedať nemôžete
Ďakujeme, že ste článok dočítali až do konca. V tejto chvíli už pripravujeme ďalší.
