BRATISLAVA. Takmer 25 tisíc podpisov má zachrániť slovenské mlieko. Ide o kampaň Za záchranu slovenského mlieka, ktorú organizuje Mliečny fond. Prvovýrobcovia a mliekari chcú takto upozorniť na zlú situáciu v sektore.

Vinia hlavne zahraničné reťazce, ktoré „ v priebehu rokov nadobudli na slovenskom trhu dominantné postavenie, ktoré im umožňuje diktovať ceny“. Žiadajú zvýšenie podielu slovenských mliečnych výrobkov na pultoch zahraničných reťazcov, férové ceny pre spracovateľov a spravodlivé postupy pri tvorbe spotrebiteľských cien.

 

 

Stratoví farmári

„Nízke nákupné ceny surového kravského mlieka v žiadnom prípade nezohľadňujú jeho výrobné náklady a farmári sú dlhodobo pri produkcii mlieka stratoví,“ vysvetľuje hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Jana Holéciová. Kampaň má upozorniť na nepriaznivú situácie v sektore, no aj na taktiku nadnárodných reťazcov, dodáva. Práve tie podľa nej diktujú ceny, ktoré však nepokrývajú výrobcom ich náklady.

S cenami nevie pomôcť mliekarom ani ministerstvo pôdohospodárstva. Cena sa tvorí medzi prvovýrobcom a spracovateľom mlieka, ten sa potom dohaduje s odberateľom – teda obchodnými reťazcami, vysvetľuje hovorca ministerstva Peter Hajnala. „Ministerstvo pôdohospodárstva nemá žiadne legislatívne nástroje, aby vstupovalo do tvorby cien v akomkoľvek stupni odbytu,“ hovorí.

Pri petičných akciách rozdávajú organizátori poslednú fľašu mlieka a posledný kúsok syra. Zbieranie podpisov chcú ukončiť koncom mája. Naposledy farmári protestovali proti príliš nízkym cenám mlieka pred vyše piatimi rokmi. Vylievali ho vtedy pred bratislavským závodom Rajo.

 

 

Prinízke ceny

Ceny surového kravského mlieka za posledných 12 mesiacov klesli na Slovensku o šesť centov na kilogram, upozornila Holéciová. Dostali sa tak podľa nej pod kritickú hranicu 30 centov za kilogram. Ceny nadol tlačí pretlak mlieka na svetových a európskych trhoch pre ruské embargo na potraviny, dodáva.

Priemerné výrobné náklady na kilogram surového mlieka sa pohybujú okolo 40 centov, vysvetľuje. Od štátu dostávajú podporu 3,8 až 4,8 centa na kilogram, dopĺňa. „Prvovýrobcom tak pri súčasnej úrovni nákupných cien vzniká strata vo výške 5,2 až 6,2 centa na kilogram mlieka,“ hovorí.

Adekvátna by bola podľa prepočtov Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka cena okolo 35 centov na kilogram surového mlieka. Avšak len v prípade zachovania štátnej podpory.
Upozorňuje, že už teraz niektoré mliekarne vykupujú mlieko pod 25 centov. Pokles pod túto hranicu by podľa Holéciovej znamenal ukončenie niektorých chovov v priebehu niekoľkých mesiacov.

V apríli skončili aj kvóty na mlieko, situácia našich farmárov je o to zložitejšia – keďže budú musieť konkurovať farmárom zo zahraničia. Odhadovať teraz či, v akej miere a kedy môže k likvidácii chovov dôjsť, je podľa Holéciovej predčasné. „Farmári sa teraz musia priamo v praxi s novou situáciou zoznámiť, nastaviť hospodárenie a až potom uvidia, či vedia pri nových pravidlách vyrábať mlieko,“ hovorí.

 

 

Slovenský tovar na pulty

Kampaň má podporiť aj zastúpenie slovenského mlieka a mliečnych výrobkov na pultoch predajní. Uspokojivá by podľa Holéciovej bola úroveň okolo 70 až 80 percent. „U nás to nie je ani 50 percent,“ hovorí.

Slovenský reťazec Coop Jednota ponúka približne 50 percent domácich mliečnych výrobkov. Podiel slovenského mlieka je na úrovni 85 percent.

Martinovi Gärtnerovi z Kauflandu sa nepozdáva „verejné žonglovanie s pojmom podielu slovenského mlieka“. Podľa legislatívy sa množstvo slovenských potravín v predaji určuje ako podiel na obrate z predaja. Kaufland tak predáva 43,8 percenta slovenských potravín. V absolútnych číslach však ide podľa neho o väčšie množstvo slovenského tovaru ako v menších sieťach.

„Slovenskí producenti mlieka a mliečnych výrobkov nevedia pokryť stopercentný dopyt zákazníkov,“ hovorí PR špecialistka Billa Michaela Krnáčová. Niektoré obľúbené druhy mliečnych výrobkov sa podľa nej na Slovensku vôbec nevyrábajú. Túto medzeru zapĺňajú práve zahraniční dodávatelia, dodáva. Priznáva, že podiel zákazníkov, ktorých zaujíma pôvod výrobkov sa zvyšuje. Stále je však veľké množstvo zákazníkov, ktorí uprednostňujú zahraničné výrobky, dodáva.

„V obchodoch Tesco nájdu zákazníci takmer výlučne mlieko zo Slovenska,“ hovorí koordinátor komunikácie reťazca Tomáš Ferenčák.

 

 

Za ceny nemôžeme

Ferenčák upozorňuje, že s prvovýrobcami mlieka nie je reťazec Tesco v obchodnom vzťahu, pretože surové mlieko nevykupuje.

Súhlasí s ním aj Martin Gärtner z Kauflandu. „Našimi obchodnými partnermi sú spracovatelia mlieka,“ hovorí. Vždy akceptujeme opodstatnené požiadavky akéhokoľvek partnera, ktoré môže predostrieť v zmluvných rokovaniach, dodáva.

Ceny na trhu určuje podľa Krnáčovej z Billy v konečnom dôsledku zákazník. Napríklad, ak sa predaj nakúpeného mlieka nevyvíja podľa predpokladu,  kráti sa mu záruka, reťazec je nútený upraviť cenu smerom nadol, vysvetľuje. Ak by zákazník akceptoval vyššiu cenu, nemali by odchodné reťazce podľa nej tendenciu znižovania cien.
autonómne a podľa vlastného uváženia, dodáva.