Vedela som to už dávno. Oveľa skôr, ako to tento týždeň potvrdili tvorcovia našich zákonov. Zviera nie je vec! Prvýkrát mi to došlo, keď som mala asi štyri roky a u babky mi dali do náručia mačiatko. Také malé, nemotorné klbko, ktoré malo len pár dní otvorené oči. Dlho som ho z rúk nepustila. Ocikalo ma. No povedzte, ociká vás niekedy vec?

Jasné, že naši mi nedovolili vziať si ho domov a tak sme sa vždy po víkende museli rozlúčiť. Až jedného dňa neprišlo domov. Odvtedy som zaň hľadala náhradu. Živého tvora s veľkými očami, ktorý by bol len môj.

Lenže u rodičov mi neprešiel pes, mačka, ani škrečok či myš. Nechápala som argumenty dospelákov, ktorými ma vždy odrovnali. Často pritom pochádzali od rôznych kolegov a známych, ktorí mali neuveriteľné príhody a ochotne ich vyrozprávali mojim rodičom, keď prišla reč na domáce zviera. Tak napríklad, že škrečok keď ujde, dostane sa do gauča a rozhryzie epedá. Ako decko som ani len netušila, čo sú to epedá a najmä prečo by mi mal môj škrečok utekať? Veď ma predsa bude milovať! Pretože zviera nie je vec.

Rodičia boli neoblomní. Žiadne zviera doma nechceli. Ani len rybičky. Nekúpili mi ho ani za skvelé vysvedčenie, ani ako bolestné po operácii slepáku. Raz sa mi podarilo prepašovať domov aspoň lúčneho koníka a spolu s hrsťou trávy som ho ukryla do zaváraninovej fľaše. Dlho nevydržal, hoci mal dierky vo vrchnáku. Pre mňa ďalší dôkaz, že zviera nie je vec.

Jasné, že v dospelosti som si všetko vynahradila. Mám psa aj mačky. A áno, aj smrdia, aj pĺznu, aj sa občas poblinkajú a nielen to... Ale presne vedia, kedy sa človek cíti pod psa a potrebuje len tiché pochopenie a pritúlenie a kedy má chuť blázniť sa ako dieťa. Povedzte, dokáže toto vaša obľúbená šálka kávy, vymodlené a tvrdo vydreté auto, či značková kabelka? Sotva! Zviera však vycíti ešte oveľa viac, pretože nie je vec. Len nechápem, prečo to našim tvorcom zákona trvalo tak dlho, kým na to vôbec prišli. Na druhej strane si vravím, zaplať pán Boh aj za to, veď mnohé iné veci im ešte stále nedocvakli...

.

Prečítajte si aj Chvalabohu, že žijem práve tu