Príbehy na dobrú noc pre rebelky

(Vydavateľstvo Albatros, 2018)

Foto - autorka

Túto nádhernú knihu by mala mať na nočnom stolíku alebo vo svojej knižnici každá žena a každé dievča. Je to kniha, ktorú by ste mali okamžite kúpiť svojej dcére, neteri, sestre, kamarátke… teda ak chcete, aby z nej bola sebavedomá a hrdá žena. Je to kniha hrdinských príbehov žien, ktoré zmenili svet. Nie sú to rozprávkové princezné, pasívne čakajúce na bozk, či príchod princa. Sú to rebelské kráľovné, vedkyne, umelkyne, módne návrhárky, političky, námorníčky, športovkyne, či vojačky z celého sveta. V tejto krásne ilustrovanej knihe je celá história ženskej sily, odvahy a sebavedomia. Je to esencia rebelskosti, nápaditosti a schopnosti prekonávať prekážky. 100 príbehov o mimoriadnych ženách, ktoré nič v živote nezastavilo. Spoločne s krásnymi ilustráciami (autorkami sú ženské ilustrátorky) sa môžete nechať unášať príbehmi Coco Chanelovej, Fridy Kahlo, sestier Brontëových, či Hillary Clintonovej. Nechýba ani pirátka, vojnová hrdinka, pilotka, či modelka. V knihe sú prvé dámy aj premiérky, nositeľky Nobelovej ceny aj úžasné speváčky. Ak by ste si mali vybrať jednu knihu, ktorú budete čítať pred spaním svojej dcére, vyberte si túto. Jej sny budú plné inšpirácií a možno si o nej raz budú v podobnej knihe čítať budúce generácie.

Chimamanda Ngozi Adichie: Všetci by sme mali byť feministkami

(Vydavateľsvo Absynth 2017)

Foto - autorka

Pamätáte si na prvú módnu prehliadku značky Dior, keď sa kreatívnou riaditeľkou značky stala žena – Maria Grazia Chuiri?  Modelky sa po prehliadkovom móle prechádzali v tričkách s nápisom We Should All Be Feminists. Tento nápis preslávený najmä značkou Dior následne nosili na tričkách ženy a dievčatá po celom svete. Pochádza však zo slávnej eseje, ktorú vo svojej pesničke citovala aj Beyoncé. Esej je od africkej autorky s pomerne zložitým menom  - Chimamanda Ngozi Adichie. Esej je modifikovanou verziou jej prejavu, s ktorým vystúpila v decembri 2012 na TEDx konferecii zameranej na problémy Afriky a zožala s ním veľký úspech. Autorka vo svojej eseji vyvracia niektoré zaužívané stereotypy, ktoré má spoločnosť o feminizme. Naopak predstavuje čitateľovi predstavu moderného súčasného feminizmu – akceptácie ženy ako rovnocennej bytosti. Táto útla knižka je knihou, ktorú by si mal okrem nás žien prečítať každý muž a každý dospievajúci chlapec.  Na obale knihy je citát vystihujúci posolstvo tejto krátkej eseje. “Otázky rodu sú dôležité kdekoľvek na svete. Dnes by som vás preto chcela poprosiť, aby sme začali snívať a plánovať iný svet. Spravodlivejší. Svet so šťastnejšími mužmi a šťastnejšími ženami, ktoré by k sebe boli úprimnejšie. A začnime takto: Musíme naše dcéry vychovať inak. A inak musíme vychovať aj našich synov.” Knižku prečítate zhruba za pol hodinku a bude to veľmi dobre strávený čas.

Margaret Atwoodová: Príbeh služobníčky

(Vydavateľstvo Slovart 2018)

Foto - autorka

“Nedovoľ tým bastardom, aby ťa rozdrvili,” píše sa na obálke nového vydania Príbehu služobníčky. Je to kniha, o ktorej počul asi každý. Ak ste ju ešte nečítali, je čas práve teraz. Doprajte si to ešte pred tým, ako si pozriete veľmi vydarenú, sfilmovanú verziu – seriál ovenčený cenami, ktorý vysiela HBO. To, že vydavateľstvo Slovart vydalo tento slávny distopický román o zvláštnej krajine Gilead práve teraz, je nesmierne záslužný čin. Nádherná obálka si navyše zaslúži ešte jednu pochvalu. Kniha by sa podľa mňa mala stať povinným čítaním na stredných školách. Kanadská autorka Margaret Atwoodová, o ktorej sa uvažovalo aj ako o potenciálnej kandidátke na Nobelovu cenu za literatúru, sa pri písaní románu inšpirovala totalitným Československom. Tí neskôr narodení si možno nepamätajú na to, v akej krajine sme žili. Nastolenie tvrdej totality, kde ľudí bez dôvodu postavili k stene a zastrelili iba preto, že vlastnili alebo čítali nesprávne knihy, nám nie je až taká cudzia. Príbeh služobníčky je však aj zobrazením inej formy totality. Totality, ktorá má právo deliť ženy na plodné a neplodné, ktorá má právo rozhodovať o tom, čo sa s nimi deje, ktorá má právo dávať niekomu príkazom, že má len rodiť deti. Totality, ktorá rozhoduje o tom, že ženy, ktoré už nemajú reprodukčnú schopnosť patria na skládku odpadu. Vo vymyslenej republike Gilead vládne tvrdá a ničivá forma vykorisťovania žien až do úplneho zničenia. Niekedy vás pri čítaní premkne hrôza, že niektoré z tých vecí, hoci v jemnejšej forme, sú tak trochu prítomné aj v našej realite. Opäť kniha, ktorú si treba prečítať aby sme sa stali senzitívnejšie k náznakom diskriminácie, mobingu, či neprimeraného zaobchádzania a zasahovania do našich životov. Lebo Gilead nie je tak ďaleko, ako si myslíme.

Laetitia Colombaniová: Vrkoč

(Vydavateľstvo Ikar, edícia ODEON 2018)

 

Foto - autorka

 

Tri ženy, tri miesta, tri príbehy splietajúce sa ako pramene vlasov do jedného vrkoča. Každá žije na inom konci sveta, v inej spoločnosti. Jedna je vynášačkou latrín, robí tú najšpinavšiu prácu na svete v ďalekej Indii. Druhá je zamestnankyňou rodinnej firmy na výrobu parochní na horúcej Sicílii a tretia je vysoko postavenou spolupartnerkou v bohatej právnickej firme v Kanade. Všetky tri majú niečo spoločné. Bojujú s predsudkami a musia aj za cenu nasadenia vlastných životov chrániť to najcennejšie čo majú, vlastnú hrdosť a identitu. Indická žena vynakladá priam nadľudské úsilie, aby sa vymanila z kastového systému v Indii a umožnila svojej dcére lepší život a prístup k vzdelaniu. Talianka bojuje ako jediná žena v rodine s dlhmi svojho otca a snaží sa viesť a zachrániť rodinný podnik v patriarchálnej spoločnosti, kde žena nemá žiadne slovo. Kanaďanka, matka dvojičiek, ktorá svojej práci obetovala takmer všetko, sa snaží po príchode ťažkej choroby nájsť skutočný zmysel života a bojovať proti predsudkom voči onkologickým pacientom a voči ženám v tvrdej spoločnosti orientovanej na výkon. Vrkoč je pevnou ženskou zbraňou, upletenou z odvahy, lásky k sebe a obrovského odhodlania, ktoré všetky tri ženy vedie na ich ceste.

Po prečítaní tejto knihy si budete sama seba vážiť oveľa viac.