|
Poznáte ten pocit, keď vám prvýkrát cudzie dieťa povie teta alebo ujo? Akoby do vás pichlo? No áno. Zostala som zdesená a musím povedať, že to prišlo skôr, ako som sama mala dieťa. Rozdýchavala som to. „Už som starena,“ pomyslela som si.
Jedna z vecí, ktoré vštepujem od veku útleho bábätka synovi je, že oslovenia teta a ujo patria našim rodinným príslušníkom. Tetou mu je moja sestra a ujom sestrin manžel (i keď sú vlastne krstní rodičia, no oslovenia krstná a krstný od neho nevyžadujem). Keď som mu opisovala, čo robí či ako vyzerá cudzí muž alebo cudzia žena, predstavila som ich ako pán a pani. Pani poštárka, pán smetiar, pani suseda, pán sused, pani pokladníčka, pán lekárnik, pani sestrička, pán žeriavnik a pod. Hneď ako začal rozprávať, oslovenia pán a pani patrili k jeho prvým slovám. Učila som ho rozlišovať ženy a mužov a aj to, aby cudzieho muža alebo cudziu ženu oslovil pán a pani. V tomto nebol žiaden problém, ten prišiel neskôr so zázračným slovom.
Raz som sa s mojou mamou a synom zastavila pred výkladom odevnej spoločnosti. Moja mama ukazovala vnukovi figuríny vo výklade a opisovala, čo majú teta a ujo oblečené. Papíňák. Vlastný rodič ignoruje moju výchovu. Strašné zistenie. Nasledoval krátky rozhovor s mamou, počas ktorého sme si vysvetlili, akým spôsobom učím správne oslovenie a že ona je súčasťou výchovného procesu a bola by som rada, ak by rešpektovala moje výchovné postupy. Celá rodina, každý jej člen, je príkladom pre dieťa a dieťa sa učí najmä prostredníctvom príkladu najbližšieho okolia. Porozumela tomu, čo je mojím cieľom, a sama bola hrdá na vnuka, keď videla, ako sa pozastavujú ľudia nad tým, že také malé dieťa vie pekne osloviť. Nie je mojím cieľom ohurovať iných ľudí, len chcem dieťaťu odmalička vštepovať všetko, čo môžem a viem odovzdať. Atómová fyzika to, žiaľ, v mojom prípade nebude.
Príklad, vzor je pre dieťa veľmi dôležitý, preto, milí rodičia, nabádam vás inšpirovať sa a skúsiť zaviesť do svojho života oslovenia pán a pani, ak ich teda bežne pred dieťaťom nepoužívate.
Zásady, ktoré vštepujem synovi pri oslovovaní:
- Vidím ženu, oslovím ju pani.
- Vidím muža, oslovím ho pán.
- Vidím ženu a poznám ju, oslovím ju pani suseda, pani Marienka, pani Nováková, pani poštárka (oslovenie pani a pridám vzťah ku mne, priezvisko, pracovnú funkciu). Platí to aj pánskom vydaní s oslovením pán.
- Oslovenie slečna používam len pri školopovinných dievčatách, inak oslovujem pani.
- Keď o niekom hovorím, používam oslovenia pán a pani, aby syn videl a počul, že mama, otec to robia tiež.
(Autorka je lektorkou spoločenskej etikety a biznis protokolu a autorkou blogu Vychovám zo syna džentlmena)
Prečítajte si aj Prečo vychovávam zo syna džentlmena, časť 2. Začala som hudbou
