|
„Všetko najlepšie, ty stará korytnačka!“ gratuluje na facebooku kamarátka kamarátke. Veď dobre. Čo na tom, že „korytnačka“ práve oslavuje 25 rokov?
K statusu pribúdajú ďalšie gratulácie. Všetky sú o tom, ako ten čas letí, ako má dievča mladosť za sebou, ako by už malo byť vážnejšie, dokonca ako si čoskoro bude farbiť šediny. Nechýbajú obrázky z narodeninového žúru. Fotografa zjavne nepozvali, všetko sú to selfíčka.
Pod statusom mi naskočí správa z BBC. Harriette Thompsonová, 92-ročná rodáčka zo Severnej Karolíny, ako najstaršia žena na svete zabehla maratón. Púšťam si video a nestačím sa čudovať. Nielen nad tým, aká energia z nej srší, ale aj, že to Harriette dala aj s komplet mejkapom. Umrela by som! A ona sa v cieli usmieva rúžovými perami. Vzápätí sa dozviem, že pred pár rokmi prekonala rakovinu kože aj nádor v čeľusti. A s maratónmi začala len toť nedávno, vo veku 76 rokov. A keď pánboh dá, ešte s nimi skončiť nemieni.
Poobede mi zavolala známa. Mala narodeniny, tak vraj kedy dáme kávu. Hoci aj hneď. Ani jedna z nás nie je kardiochirurgička, nemá naplánovanú život zachraňujúcu operáciu a každá iná práca predsa (na nás) počká. A tak čochvíľa sedím v kaviarni, keď známa pripláva ako veľká voda. Na sebe ľahké letné šatočky, ružový rúž, iskričky v očiach.
A hneď spustí: „Uf, toto leto! Vo vzduchu samé hormóny, vieš koľko krásnych chlapov som videla po ceste?“ Zostanem zízať ako pripečená (ešteže sa dá vyhovoriť na leto) a oči mi vyskočia na kávový tanierik. Známa však rozšafne pokračuje ďalej: „Bola som si zaplávať. Dnes sa cítim vážne skvelo! Len keby som mala tak o 20 menej! To boli časy!“ Rozrehocem sa na plné kolo. Známa totiž práve oslávila osemdesiatku.
Čo vám budem hovoriť, milujem tieto dievčatá, ktoré vedia naplno žiť. A 25-ročným korytnačkám k narodeninám zo srdca želám, aby k nim patrili tiež.
(Autorka je redaktorka mesačníka Dieťa)
