Pred starým kostolom v meste Senlis ste stáli pri červených šípových ružiach oblečená ako princezná, ktorá vystúpila z rozprávkovej knižky. Obliekate sa takto často?

"Obdivujem šaty zo začiatku 20. storočia, presnejšie obdobie Titanicu a obdobie pred 1. svetovou vojnou, páčia sa mi roky 1905-1914. Ľudia v tom čase mali väčší cit pre umenie žiť, bolo to obdobie neustáleho hľadania elegancie, čo sa podľa mňa v súčasnosti veľmi vytráca a často narúša aj rešpekt medzi ľuďmi, hlavne rešpekt voči ženám. Dnes som sa takto obliekla kvôli cene "le Prix de Diane", ktorá sa každoročne koná na hipodróme v Chantilly, mieste francúzskej elegancie. Nasadila som si ráno nenáročný slamený klobúk ozdobený čiernym kvetom od francúzskej návrharky Isabelle Godet. Dala som si k nemu béžovo-čierny bodkovaný korzet, červený čipkovaný nahrdelnik, zladený s červenou kabelkou, a bielu sukňu z flitrovanej látky, podšitú krinolínou."

 

 

Ako povolanie učiteľky gramatiky, syntaxe a francúzskej literatúry vedie k princeznovským šatám? K záľube šiť dizajnérske šaty, kostýmy z iných dôb?

"Cez lásku k literatúre, i keď to môže znieť čudne. Toľko som čítala Cyrana z Bergeracu od Edmonda Rostanda alebo Madame Bovary od Flauberta, že som mala chuť znovuobjaviť tieto prestížne postavy, pracovať s peknými látkami. Je to pomerne nedávno, na Vianoce 2014 som spoznala asociáciu « Carnets de Bal », ktorá sa zaoberá opätovným vytváraním (rekonštrukciou) historických bálov s charitatívnym cieľom na zámku Pierrefonds. Ženy sa v asociácii učia samé si tie šaty šiť. Ja tam nechodím, pretože som v Paríži, ale na šitie som sa dala sama. Odkukávam modely mojich obľúbených princezien, hlavne princezien z filmov Disney."

 

 

Je vaším zdrojom láska k francúzskej histórii?

"Prirodzene, mám rada rytierske romány, hlavne dobu Ľudovíka XIV. Keďže tiež rada behám, spájam môj vkus pre kostýmy so športovými udalosťami a vyhľadávam hlavne preteky, na ktorých môžem bežať preoblečená za princeznú. Počas Maratónu v Ríme v apríli pršalo ako z krhly, a tak som sa vzdala myšlienky bežať v šatách gréckej bohyne, ale korunu som na hlave mala."

 

Kde je hranica medzi svetom princezien, grófiek, kráľovských dvorov a svetom školy ?

"Minulý rok som mala oveľa dlhšie vlasy a moji žiaci ma volali « Madame Kráska ». Tento rok som účes zmenila a volajú ma Snehulienka. Priznám sa, že aj vyučovať chodím v sofistikovaných šatoch, ktoré si sama šijem. Žiaci sa ma spýtali, či vôbec mám doma rifle a tenisky. Odpovedala som, že nie. Myslím, že ak je povolanie učiteľov degradované, zbavené svojej hodnosti, je to aj preto, že profesori a učitelia si neuvedomujú, že sú nositeľmi odkazov, že nesú posolstvo, sú sprostredkovateľmi poznatkov, kultúry a silných hodnôt. Keď moji žiaci prichádzajú na hodinu, prichádzajú tak trochu aj na predstavenie, bez toho, že by dopredu vedeli, do akej doby literatúry ich prenesiem. A preto za mnou utekajú a neschovávajú sa v zadných laviciach."

 

 

Máte voľný čas? Musí byť náročné skĺbiť prácu, rodinu, opravy písomiek vašich žiakov a náročné šitie dobových kostýmov.

"Keďže moje dve deti, 4 a 2-ročné vychovávam od rozvodu sama, netrávim večery klebetením alebo pred televíziou (ktorú ani nemám), ale venujem ich šitiu. A keďže šijací stroj používam málo, pretože je starý a hlučný, šijem takmer všetko v ruke, aby som hlukom nezobudila deti, ktoré spia vo vedľajšej izbe. Počas víkendov, keď sú deti u ich otca, trávim aspoň jeden celý deň šitím, dávaním dokopy kúskov látok alebo hľadaním doplnkov. Mám rada blšie trhy, kde hľadám starodávne čipky alebo nejaký originálny živôtik, ktorý si potom prerobím."

 

 

Kde hľadáte nápady, inšpiráciu ?

"Hlavne v rozprávkach od Disneyho, keďže som začala šatami princeznej z rozprávky Kráska a zviera, potom Ariel, Malou Morskou Pannou. Tiež som investovala do parochní, aby som sa mohla prevteliť do rôznych postáv, najmä pre radosť mojej dcérky, ktorá je mojím kritickým okom a prvým divákom.  Vždy som rada čítala a rozprávala príbehy. Na internete existujú fóra, kde si navzájom pomáhame a vymieňame nápady pri šití dobových kostýmov, tiež sa inšpirujem nápadmi od autoriek stránky A little market, ktoré sú skutočné umelkyne. Najťažšie je nájsť nie príliš drahú látku a doplnky, pretože niekedy by vyšlo lacnejšie objednať si dobový kostým z Číny, ako si ho sama ušiť vo Francúzsku."

 

 

Stretli sme sa v deň prestížnych dostihových pretekov s udeľovaním ceny « Prix de Diance de Longines » Zúčastňujete sa každý rok na tejto udalosti ?

"Prisťahovala som sa do mesta Senlis v máji 2014, takže tento rok som bola prvýkrát na « Cene Diane », ale odjakživa som sa zúčastňovala na podobných udalostiach, keď som bývala vo Versailles a predtým v Paríži. Večera v bielom alebo dni v kostýmoch v meste Provins alebo na zámku Vaux le Vicomte sú mojimi každoročnými lahôdkami, ale môžete ma stretnúť aj v stredu poobede pri prechádzke v stredovekých uličkách nášho mesta Senlis. Sme aj s dcérou oblečené do princeznovských šiat. Najprv boli ľudia prekvapení, ale postupne si zvykli a teraz, keď idem do kaviarne na kávu, čašníčka sa už nečuduje a pýta sa ma, čo si princezná praje na pitie."

 

 

 

 

Ktoré ročníky na základnej škole vyučujete ?

"Momentálne vyučujem v Collège v oblasti Val d'Oise šiestakov a ôsmakov, ale dlho som učila na gymnáziu a v prípravnom ročníku na prestížne vysoké školy. Niekoľko rokov som učila aj na ekonomickej univerzite."

 

 

Na Slovensku sa veľa hovorí o povinnom čítaní, o literárnych dielach, ktoré sú nariadené študijným programom. Ktoré sú povinné diela vašich žiakov? Ktoré diela by ste vy určili za povinné ?

"Ako veľmi vám závidím! Vo Francúzsku, vlastne ani nie je povinné čítanie podľa ročníkov. Akurát je nariadených niekoľko základných textov pre šiestakov, textov mytológie alebo divadelné hry Molièra. Povinné čítanie vo všeobecnosti je dosť v úzadí. Podľa mňa je dôležité vrátiť sa k základom a motivovať k dokonalosti, k intelektuálnej zvedavosti. Ja vyberám vždy veľkých klasikov, a ak je to možné, také diela, ku ktorým môžem navrhnúť aj kinematografickú verziu, kvôli zjednodušeniu vysvetľovania slovnej zásoby. Rada dávam prečítané diela aj do divadelnej podoby. Na uvedenie čítania divadelnej hry sa vôbec nehanbím vojsť do triedy preoblečená za Cyrana, s umelým nosom. Po tom ako prvotná veselosť v triede utíchne, žiaci sú pozorní a ja viem, že o Cyranovi sa bude hovoriť aj cez prestávku. A tak si hovorím, že som svoju stávku vyhrala. Keď som vyučovala na gymnáziu v oblasti Essonne, nosila som so sebou malé prenosné divadlo, bábky a hrala som študentom Antigonu, aby študenti lepšie pochopili text. V mojej rodine bol vždy cit pre predstavenie: otec robil čarodejníka a mama bola hudobne angažovaná v asociácii, ktorá robila predstavenia pre domov dôchodcov. Páčilo by sa mi napríklad založiť asociáciu ako Nemocniční klauni alebo dávať do povedomia bežecké preteky a urobiť z nich sviatočnú udalosť: život je príliš smutný bez rozprávok!

Prajem si, aby moji žiaci snívali, aby sa moje deti naučili vidieť veci okolo seba, vidieť svet nielen takým aký je, ale taký, aký by mohol byť, keby sme do tej túžby každý čosi vložili."

 

 

Môžete nám opísať, ako šijete?

Šaty šijem na manekýne, ktorú som si prispôsobila na moje miery. Všetko našpendlím a potom šijem, ako myšky pre Popolušku, priamo na manekýne, steh za stehom. O zipsy poprosím niekedy o pomoc krajčíra v Senlis, s ktorým sme sa skamarátili a niekedy mi pomôže s jeho šijacím strojom, ktorý je oveľa výkonnejší ako môj starý stroj.

 

Ktoré postavy francúzskej literatúry máte najradšej? A z francúzskej histórie ?

Bez váhania som Roxane Edmonda Rostanda, som Emma Bovary, Madame de Rênal v Červený a čierny od Stendhala, som žena z Tridsaťročnej od Balzaca a Renée od Zolu v La Curée, vojvodkyňa de Langeais od Balzaca. Stotožňujem sa so štýlom 19. storočia a tiež 17. storočia s princeznou z Clèves. Ľudia mi vravia, že som si pomýlila dobu. Môj bývalý manžel hovoril, že sa oženil s "kreslenou rozprávkou" a určite aj preto si neviem nájsť vhodného partnera, ale nevadí, žijem naplno svojím vkusom a snom o svete, kde by vládol štýl. Rada žijem, dávam a milujem naplno a nesiem zodpovednosť za môj absolutizmus, ktorý je niekedy ťažké niesť v tomto ustráchanom svete plnom kalkulovania. Kamarátky mi hovoria, že mi závidia, ako sa prechádzam v princeznovských šatách po uliciach, že ony by sa neodvážili. Ja si hovorím, že tým nikomu neubližujem a život je príliš krátky!

 

 

Ďakujeme, že ste článok dočítali až do konca. V tejto chvíli už pripravujeme ďalší.

 

 

Spoplatnené s PlatbaMobilom.sk.