Veľkonočné sviatky sú príjemným jarným oddychom, predĺženým víkendom, možnosťou na turistiku... Predovšetkým sú však najväčšími kresťanskými sviatkami, kedy oslavujeme vzkriesenie Ježiša Krista po jeho smrti na kríži.

Veľká noc sa dávno rozšírila aj mimo veriacu komunitu a priniesla so sebou množstvo zvyklostí. Najrozšírenejšou z nich stále zostáva šibačka a polievačka na Veľkonočný pondelok.

Nechuť byť obliata a vyšibaná...

Na Slovensku máme radi tradície, aj keď sa časom inovujú a modifikujú, v podstate ich dodržiavame. Nie je však nijakou novinkou, že oblievanie a šibanie počas Veľkonočného pondelka je už len nepríjemným prežitkom. Navyše, väčšina šibačov ani nevie prečo vlastne šibe a polieva dievčatá rad-radom, z domu do domu, alebo aspoň tie v rodine.

Tiež si ale pamätám, že pred tridsiatimi rokmi sme sa s kamarátkami predbiehali, ktorá bude mať viac polievačov, bude najviac mokrá, prevoňavkovaná a vyšibaná, či u ktorej sa partie rozveselených mládencov dlhšie zdržia. Nebyť poliata na Veľkú noc bola hanba, dnes je to úľava.

 

 

História blízka a vzdialená...

Deťom sa dnes ťažšie vysvetľujú tieto naše radosti sviatkov. Celkom logicky sa im zdá nepochopiteľné, že sme stáli v radoch pred drogériami, za každú rodinu len jeden člen, pekne raz do týždňa, keď prišiel prášok na pranie, či toaletný papier a ten sme dostávali na kotúčiky na počet ľudí v rodine. Nehovoriac o jedinečnej predsviatočnej nákupnej hystérii v socialistickom štáte, keď bolo treba hodovať a hostiť.

Opodstatnenie toho, že mládenci chodia na Veľkonočný pondelok po domoch, kde majú dievčatá, aby ich pooblievali čerstvou vodou, ktorá je symbolom zdravého života a navyše aj fakt, že sme si to kedysi užívali, sa verte či neverte, stretne aj s otázkou, či to bolo v čase, keď sme ešte chodili na kočoch.

Vieme, že...

Šibanie a oblievanie je len súčasťou súboru tradícií, ktoré sa už nedodržiavajú, tak celkom rozumiem pochybnostiam nejednej mamy, ktorá nechce dovoliť, aby jej dcéru šibali či polievali. Veď nakoniec, dobre vieme, že nie raz sa to celkom vymklo z medze prípustnosti.

Alebo prečo sa potom na Zelený štvrtok nechodíme umývať do potoka, aby sme boli zdraví a krásni? Na Veľký Piatok sa dôsledne nepostíme (minimálne), na Bielu sobotu nevyvárame a nevypekáme obradné jedlá, na Veľkonočnú nedeľu si dospievajúce dievčatá nezakladajú po prvý raz na hlavu partu? Jasné, nemáme po ruke žiadny potok, v ktorom by sa dalo umyť, partu na hlave dnes už mladuchy nenosia, atď., atď... Asi treba len uznať, že aj to polievanie bez tradičnej voňavky s konvalinkami či fialkami vo flakóne stratilo svoje čaro.