Je z lekárskej rodiny a aj preto sa dlho lekárkou stať nechcela. “Každý to od mňa očakával, preto som to najprv nemala v pláne,” smeje sa dnes Kristína Halmová. Nakoniec medicínu vyštudovala, ale robí to, čo nikto v jej rodine. Ako jediná zo 120 absolventov a absolventiek sa po skončení štúdia rozhodla pre patológiu. “Počas štúdia som zistila, že sa mi viac páčia diagnostické odbory, že nechcem robiť priamo s ľuďmi ako internistka alebo pediatrička,” hovorí.

 

Foto - Stano Stehlík

 

Žena v mužskom odbore

Špecializovala sa v odbore patologická anatómia, ktorý hlavne v minulosti bol prevažne mužskou dominantou. “Keď som si hľadala zamestnanie, mnohí ma odhovárali, že ma ako ženu nevezmú,” hovorí. Vzali, dokonca v rodných Topoľčanoch. Pracuje tam na oddelení patologickej anatómie ako prvá a jediná žena – lekárka. 

“Pre tento odbor musíte mať trochu predpoklady, väčšina lekárov chce liečiť živých ľudí. Možno študentov medicíny odstrašuje pitevňa, ktorá k patológii neodmysliteľne patrí,” vysvetľuje.

Kto si však myslí, že Kristína Halmová denne pracuje s mŕtvolami, pitve ľudí a olovrantuje nad nimi, ako sa o patológoch traduje, mýli sa. Naposledy pitvala pred špecializačnou skúškou, lebo pitvy ako také sú povinnou súčasťou prípravy budúceho patológa. “My síce máme pitevňu, ale je zatvorená a pitvy sa v nej už nerobia, slúži ako sklad,” hovorí. Od roku 2004 sa pitvy na Slovensku robia len na pracoviskách Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a teda nie na každom pracovisku patologickej anatómie. Hlavnou náplňou práce patológa je v súčasnosti biopsia – histologické vyšetrenie vzoriek tkanív živých pacientov (Histológia je medicínsky odbor, zaoberajúci sa mikroskopickou stavbou tkanív a orgánov - poz.red.).

Aj ona ako patologička vyšetruje vzorky pod mikroskopom a stanovuje diagnózy. “Vyšetrujem všetko, čo pochádza z ľudského tela, čo chirurg odstráni. Znamienka, slepé črevo, nádory. Má to naozaj široký záber a to ma na tom fascinuje najviac. Musím vedieť diagnostikovať od hlavy po päty,” hovorí.

 

Foto - archív KH

 

Na vzorku niekto čaká v strese

Aj keď svojich pacientov nevidí, za každou vzorkou je príbeh, ktorý rozmotáva. “Na konci je niekto, kto v strese čaká na výsledok vyšetrenia,” hovorí Kristína. Najhoršie je, ak zistí zlú diagnózu a vzorka patrí dieťaťu alebo niekomu známemu. “To sú pre mňa najťažšie okamihy,” priznáva sa. 

Kristína Halmová skúma život i smrť človeka nielen ako vyštudovaná patologička. Po medicíne skončila katolícku teológiu. Počas štúdia sa spoznali s terajším manželom, s ktorým dnes vo farnosti pripravujú budúcich manželov na cirkevný sobáš. 

“Som veriaca a z katolíckej rodiny. Okrem prehĺbenia viery som chcela mať viac vedomostí o dejinách cirkvi, práve a morálnej teológii, ktorá sa spája aj s medicínou. Rozhodnutia v medicíne sú spojené s morálkou a nemyslím tým len interrupcie, ale liečbu ako takú,” vysvetľuje.

Ona sama výhradu vo svedomí v práci nepoužíva.

 

Foto - Stano Stehlík

 

Nepredlžovať život za cenu utrpenia 

Aktívnu eutanáziu by nepodporila, ale rovnako si nemyslí, že je dobré predlžovať život umelo za cenu veľkého utrpenia. “Niekedy treba ten život nechať doplynúť. Upustiť od agresívnej chemoterapie v poslednom štádiu ochorenia, ak to znamená, že si pacient neužije rodinu a dostane navyše dva-tri týždne. Ale je to zakaždým ťažké rozhodovanie,” hovorí.

Kristína Halmová nepomáha len ľuďom na Slovensku. S kolegyňou sa v roku 2011 vybrali pomáhať detským i dospelým pacientom na misie. “Najprv nám pridelili Južný Sudán, čoho sme sa kvôli nepriaznivej politickej situácii trochu zľakli a tak sme si vypýtali niečo iné, čo by možno bolo aj trochu bližšie k domovu.  Poslali nás nakoniec na Filipíny, ktoré síce sú pokojnejšie, ale dvakrát tak ďaleko,” hovorí s úsmevom. Najťažšie podľa nej je, že v prvom momente chcete pomôcť všetkým, ale na mieste zistite, že sa to nedá.

 

Misia na Filipínach.   Foto - archív KH

 

Studňa zo štipendia Sloveniek  

“Misia vždy dá viac tomu človeku, ktorý tam ide, než ľuďom, ktorým idete pomáhať. Zistíte, čo všetko máte doma a čo im stále chýba. Napríklad tečúca a teplá voda alebo automatická práčka,” hovorí. Na mieste pochopili, že pomôžu viac, ak darujú peniaze organizácií, ktorá pomáhať vie. Venovali miestnym peniaze z prospechového štipendia, ktoré dostali počas štúdia teológie. Za tieto peniaze Filipínčanom v jednej štvrti postavili studňu. “Dovtedy sa umývali len v rieke,” dodáva Kristína. 

Kristína Halmová má vzdelanie v oblasti patológie i teológie, čo jej pomáha vnímať život aj smrť hlbšie. “Verím, že život človeka a rovnako aj smrť sú zázrak a tajomstvo, ktoré tu na zemi nikdy dokonale nepochopíme. A hoci som ju pri pitve nevidela, verím, že okrem smrteľného tela všetci máme aj nesmrteľnú dušu,” dodáva.

 

Prečítajte si aj Primáška Barbora Botošová: Rómske deti búrajú stereotypy svojím talentom