Konečne je tu víkend dobrých vlasov. To je taký ten víkend, na ktorý čakáte niekoľko týždňov a kedy konečne navštívite svojho kaderníka, vlasového guru, prípadne rozmaznávačku vašich vlasov. Moje vlasy sa tešia už niekoľko dní vopred. Sú to tie nádherné dve hodiny, kedy vypnem mozog (teda neviem ako vy, ale ja ho vypínam už cestou tam) a myslím iba na časopisy, módu, handry, počasie, bársčo povrchné alebo na nič. Vlasový guru mi vlasy farbí, češe, oplachuje, umýva a robí všetky tie voňavé príjemné veci a ja som úplne vypnutá. Usmievam sa ako blázon, netelefonujem, prosto som OFF! Je to víkend, kedy si dva dni pripadám pekná, šik a dobre učesaná. Ideálne, keď neprší, nefúka bratislavský fučák a nie je 35 stupňov.

Víkendu dobrých vlasov predchádza týždeň v štýle “nos čapicu.” To je posledný týždeň pred farbením, kedy nech robíte, čo robíte, stále vidno vyrastené korienky a šediny. Vlasy sú nič moc, akoby vedeli, že už treba len dáko vydržať. Je to ten týždeň, kedy je ideálne nechodiť na žiadne spoločenské podujatie, jedine na dostihy, lebo tam sa to dá vylepšiť klobúkom. No, ale povedzme si, koľko z nás si len tak narazí širák a vybehne na dostižku do Petržalky? Týždeň “nos čapicu” sa ľahšie prežije počas zimného obdobia, kedy máte zlé vlasy v našom podnebnom pásme takmer nonstop. Výnimkou sú prirodzene vlnité vlasy, ktoré, keď leje ako z krhly a do toho fučí, vyzerajú tak, že si všetci myslia, že ste práve dofotili obálku surferského magazínu.

Tento týždeň vyrastených a neforemných vlasov, čo sa nedajú (a ženy celého sveta sú svedkom) nedajú, nedajú, nedajú vyfúkať, býva niekedy zákerný. Zrovna vtedy musíte ísť na poslednú chvíľu niekam, kde potrebujete vyzerať profesionálne a vy vyzeráte, že doma nemáte zrkadlo. Stretnete svojho ex s krásnou ženou, ktorá očividne nevie, čo je to týždeň zlých vlasov. Stretnete klebetnicu, ktorá každému vytára, že vyzeráte fakt blbo a mali by ste si občas skočiť k holičovi. Jedna kaderníčka mi poradila, že vyrastajúce vlasy vidno menej, keď si ich pritupírujete. Nuž vyskúšala som, ale okrem toho, že som vyzerala ako zo seriálu z 90-tych rokov, to veľmi nepomohlo. 

Najhorší prípad je, keď neviete zvládnuť zlé vlasy a potrebujete okamžitú zmenu. Inými slovami, vbehnete do prvého kaderka, kde majú voľné, alebo poprosíte kamošku, nech vám to len “trošku” skráti. Obe situácie môžu dopadnúť výborne. Narazíte na mladého nádejného kaderníckeho maestra, ktorého ešte nikto neobjavil a on práve nemá do čoho pichnúť v malom kaderníctve v Ovsišti alebo sa z vašej kamošky vykľuje strihoruká Edwardka a vy ste najspokojnejšia na svete s účesom “za hubičku”. Zväčša sa to však končí katastrofou. Vyzeráte ako keby vám niekto strašne ublížil a ostrihal vás narýchlo rezačkou na papiere, alebo vám nešťastnou náhodou obhoreli vlasy. Raz som sa takto zverila mladej slečne v začínajúcom kaderníctve a týždeň zlých vlasov sa pretiahol na tri mesiace. Dodnes mám svoju foto uložené v mobile na výstrahu pred náhlymi rozhodnutiami.

Jediná osvedčená metóda je dobré načasovanie, dobrý výber vlasového guru, ktorý vás finančne nezruinuje a prípadná kolekcia kreatívnych pokrývok hlavy na horšie dni a návštevu dostihov.

 

PS: Objavila som v drogerke takú vec, čo prekryje dočasne šediny a vyrastené vlasy. Treba aplikovať počas zlého týždňa tak dvakrát trikrát po umytí. Pekné vlasy vám prajem. 

 

Prečítajte si aj Otehotnieť po 40-tke, alebo keď to zvládla Bridget…