Neviem, či chcem týmito riadkami polemizovať, skôr nie. Takže ak má niekto odlišný názor, nech sa páči.

Mnohé mladé ženy zakladajú vlastné firmy, alebo sa v nevlastných stávajú manažérkami, top manažérkami. Sú vzdelané, ambiciózne, vyznajú sa v biznise... prečo nie. A dosť vysoké percento z týchto kruhov žije v jednej domácnosti s manželom alebo partnerom. Nuž a často nie na rovnakej profesijnej pozícii.  Niektorí sú od partnerky vyššie, iní však... nižšie.

A mňa zaujímajú práve tieto dvojice. Niekoľko takých poznám riadne dôverne a pri každej anomálií v komunikácii či až na hranu vyostrenej debate si vravím: Veď hádam nie sú všetci takýto! Vravieť si síce môžem, no v jednej chvíli sú takí určite všetci. Dala by som za to ruku do ohňa!

Žena môže mať pozíciu vo firme akú chce, doma je však doma. A doma je všetko inak. Tam platí celkom iná hierarchia. Od hlavy rodiny postupne dole. A postupne dole značí od hlavy rodiny k žene a k deťom...

Mám jednu rodinu, dosť pokrvnú, a v ich domácnosti sa nezdržiavam dlho práve kvôli hierarchii. Pani je majiteľka spoločnosti, nie hoc akej, vlastní spoločnosť na upratovanie. Veľkú spoločnosť na upratovanie. Majú zákazky nielen v domácnostiach. Upratujú významné firmy a ak chce človek získať na spoluprácu významnú firmu, musí do toho investovať množstvo času, vzdelania,  inteligencie, bystrosti, obchodného ducha  a veruže aj miloty, charizmy. Veľmi ťažká práca, viem o čom hovorím.

Je obrovsky náročná aj preto, že ak nevyjde, sú ohrozené výplaty zamestnancov. Logické, nie?  Ak nie je zákazka, nie je práca a ak nie je práca, neprídu do firmy peniaze. Manažérka, ktorá dokáže získať zákazníkov, obchodných partnerov,  je naozaj milostivá Pani.         

No a potom  takáto manažérka s úspešne zavŕšeným rokovaním, končiacim podpisom zmluvy príde domov. Doma je partner, keďže hovorím o konkrétnom prípade, poviem aj jeho skutočnú profesiu. Doma je partner policajt.  Pekný chlap, vyšportovaný, vymakaný, len teda... s celkom iným videním sveta.  A, keďže je takmer deväť hodín večer, veľmi sa urazí: Kde si bola doteraz? Je deväť.

 Vo firme, mala som dlhé rokovanie. A vieš čo? Vyhrala som! Dostali sme tú zákazku  aj napriek tomu, že o ňu mala veľký záujem manželka vysokopostaveného pánka rovno z parlamentu.

No a? on na to: Ja sa mám kvôli tomu napchávať chlebom a salámou, nie? Čo máme vlastne na večeru, pusa? 

No veď teda niečo rýchlo navarím. Čo by si si dal? vraví vystresovaná, zrazená, policajtova  dikcia jej veru dobre nerobí a na úspech spred niekoľkých hodín celkom zabudla.    

Chcem poriadny kus mäsa. Nie, že naklochníš nejaké cestoviny... on na to. A top manažérka sa rýchlo natiahne do domáceho oblečenie, opása si fertuchu a biznis nebiznis... vyberá z mrazničky kus hovädzieho  mäsa, dáva ho rozmraziť, beží do komory po zemiaky, zbavuje ich šupiek, strká do hrnca s vodou,  mäso nasolí, nakorení, medzitým položí na sporák rajnicu s olejom... poznáme to. Celý recept opisovať nemusím.

Dosť na tom, táto dáma má doma chlapa, ktorý nie je schopný prejaviť  obdiv, úctu, pochváliť, hoci sa „puse“ v práci podaril husársky kúsok. Z ktorého, mimochodom, bude mať  úžitok. Lebo za bežné platy je len bežný život a veľké hovädzie steaky kupovať nemožno.

Jeden prípad, jedna príhoda. V tomto partnerstve je podobných celý kopec. A manažérka, poviem vám pravdu, je z toho už trochu aj na tabletkách. Ja jej rozumiem. Musí to byť celé zle, ak žena, čo sa v živote snaží a dosahuje výsledky, necíti, že ten druhý si ju váži a je dokonca na ňu hrdý. Že je iba slúžtička domáca a keby sa vzbúrila... nik nevie, ako by dopadla.

Moja otázka teda znie: Načo s takým chlapom dotyčná žena a ženy podobné žije? Načo žijú s človekom, ktorý celkom určite nie je schopný porozumenia  a partnerky nikdy nepodporí? Lebo viete. Ak nemáte doma zázemie, aj robota je priestor, kde to na vás dolieha.