Málo ľudí si dá október dokopy s tým, že ide o Mesiac Povedomia o Downovom Syndróme. Donedávna som aj ja považovala za hlavný „sviatok“ ľudí s vyšším počtom chromozómov  len 21. marec (symbol trizómie 21). No keď sme už pri tom, že by sme sa mali v tento mesiac vzdelávať a oboznamovať s tým, čo nám ľudia s Downovým syndrómom prinášajú, o čo všetko nás ako ľudí obohacujú, zastavujem sa aj pri rodinách a priateľoch ľudí, ktorí sa právom nazývajú Lucky Few (Pár šťastných).

Mamy a deti s Downovým syndrómom

Všetkým mamám týchto šťastlivcov vzdávam hold. Nielen preto, že sa rozhodli si tieto deťúrence nechať (smutnou realitou je, že 80 % žien sa rozhodne inak. Ako inak, dávam v tomto vinu nám, globálnej spoločnosti..). Ale preto, že odolali tlaku okolia a dali šancu tomu, priviesť na tento svet človiečika, ktorému síce trvá dlhšie, kým sa u nás na tomto svete aklimatizuje  a naučí sa v ňom pohybovať, ale ktorý má o to väčší vplyv na svoje okolie a vie zanechať trvalú pozitívnu stopu.

Všetkým mamám detí s Downovým syndrómom posielam srdečné pozdravy. A obdivujem ich za ich nekonečnú trpezlivosť a obrovskú schopnosť dávať veľké dávky lásky. Pevne verím a v srdci viem, že sa vám to vráti a nie len raz. Cítim s vami, keď ste tvárou v tvár  smutnej realite, v ktorej vaše deti musia čeliť „výzvam“ doby a spoločnosti a musia o miesto na tomto svete bojovať. Cítim a myslím na vás v momentoch, kedy čelíte nepríjemným pohľadom, či ľuďom, ktorí si nevedia pomôcť a doslova na vás a vaše dieťa zízajú (ľudia, mimo iného, prosím toto nerobte!). 

Som s vami v momentoch, kedy čelíte strachu a prognózam okolia, ktoré hovoria v neprospech vás a vašich detí (Veď ty uvidíš...keď bude s tebou bývať do dôchodku, nezbavíš sa ho, nič nedokáže, v ničom neuspie, bude ti príťažou....Ja sa pýtam, prečo tieto reči?).

Mamy a deti s Downovým syndrómom

Tak, ako chápem váš strach, tak cítim aj vaše nádeje. Že tie prognózy sa nesplnia. Že vaše dieťa bude schopné byť samostatné , že nájde spriaznenú dušu, ktorá ho bude ľúbiť a že nebude musieť byť samé. Že nájde svoje miesto v živote , prekoná neochotu okolia a dokáže stáť na vlastných nohách. 

A všetkým mamičkám detí s počtom chromozómov chcem povedať, že zúfať netreba. Aj vaše dieťa má šance. Nie sú to šance , ktoré sú závislé od druhých. Ale od toho, či budete v neho veriť vy. Prosím vás, milé mamičky Lucky Few, nestrácajte sa. Verte. V seba aj vaše dieťa. 

Jednej mamičky synčeka s Downovým syndrómom, Taylor Wheeler, sa spýtali: Aké očakávania máte od budúcnosti vášho syna? Odpovedala nasledovne: 

Neočakávam nič. Ale budem ho vždy tlačiť k tomu, aby žil svoj život naplno a rozvíjal svoj potenciál. Dám mu všetky nástroje na to, aby bol milý, pracovitý, milujúci člen komunity, rada mu pomôžem k tomu, aby žil samostatne, mal prácu, a skúsenosť s tým, stať sa manželom (áno, aj toto majú ľudia s DS možnosť zažiť). Dopriala by som mu to nie preto, že by som sa nechcela o neho starať , ale preto, že mu túto možnosť DOPRAJEM. Nie je pre mňa záťažou. Jeho hodnota pre mňa nie je založená na jeho schopnostiach. Takže ak sa aj nejaké veci jednoducho neudejú, viem, že je to proste naša cesta, a že Boh má pre nás lepšie plány...