Vysnívala som si tašku. Koženú, krásnu, presne pre mňa. Ale nikde som takú nevedela nájsť. Buď mali priveľkú, alebo primalú, buď bola z nekvalitnej kože, či nemala peknú farbu. Tak som jedného dňa napísala malej dizajnérskej firmičke zo stredného Slovenska, ktorá šije krásne tašky. Poznám ju už dlhšie, ale ešte som si nikdy od nich nič nekúpila. Asi do 5 minút mi odpísali, že mi urobia tašku presne podľa mojich predstáv.

Boli nesmierne milí, ochotní, dokonca aj cena bola prijateľná. O dva mesiace bude hotová. Je to krásny pocit. Viete, za čo platíte, dostanete presne to, čo chcete a na druhej strane je človek, remeselník, majiteľ šikovných rúk, ktorý dokáže vašu túžbu splniť. Viete, že vaše peniaze skončia v týchto šikovných rukách a ten pocit hreje.

Dnes je 24. apríla, čo je takzvaný Fashion Revolution Day. Iniciatíva, ktorá vznikla v roku 2013 ako reakcia na zrútenie nelegálne postavenej továrne na oblečenie v Bangladéši, kde zahynulo viac ako tisíc ľudí. Túto tragickú udalosť si pripomínajú ľudia vo viac ako 60-tich krajinách sveta tým, že sa fotia v oblečení prevrátenom naruby, aby bolo vidieť, kto vyrobil ich šaty.

 

 

Poviete si, že je to možno iba prázdne gesto. Nie je, pretože nás to inšpiruje k zamysleniu. Každý z nás robí pri svojom nákupe rozhodnutie. Kam posielam svoje peniaze? Kto je na konci reťazca? Je to dieťa v Číne, Vietname, či Bangladéši pracujúce v neľudských podmienkach? Alebo je to šikovný remeselník, krajčírka, dizajnérka, či firma, ktorá platí ľuďom reálne mzdy, z ktorých môžu slušne žiť? Je to na nás.

Posledné roky sa snažím nakupovať s rozumom. Veľmi veľa svojich vecí som rozdala. So sesternicami už roky organizujeme recyklačné burzy a vymieňame si oblečenie. To, čo zostane, alebo žiadnej z nás nesedí, putuje do sociálne slabších rodín. Kupujem si veci od slovenských a českých dizajnérov. Nakupujem na lokálnych trhoch. Každá vec, ktorú takto kúpim má svoj príbeh a každá je spojená s človekom, ktorý ju vyrobil.

Preto najradšej zaspávam na vankúši od Niny, s vytlačenou básňou, ktorú vymyslel Šimon. Na stole mám novú misku od Mateja, kúpenú na Dobrom trhu. V mojej skrini sú veci od Marianny, Michaely, Zuzky zo Sashe, vymenený sveter od Katky, ručne háčkovaná čiapka od Renaty, maľovaná taška od Adriana, náušnice od Vladi, nádherné šperky od Lucie a mnoho ďalších veľmi jedinečných a pre mňa osobných vecí.

V obchodných reťazcoch stále ešte nakupujem, ale snažím sa to obmedziť. Aj keď sú ich veci lákavé a často aj oveľa lacnejšie, neviem, kto ich vyrobil, v akých podmienkach a hlavne či za to vôbec dostal zaplatené.