Ženy na festivale Jeden svet odhaľujú to, čo sa spoločnosť snaží skryť

Výberom filmov na festivale Jeden svet rezonuje aj niečo iné - silné ženy, ktoré sa neboja odkrývať to, čo sa spoločnosť tak dlho snažila ukryť. Mahsa Amini nebola aktivistka. Mladá iránska Kurdka si však podľa mravnostnej polície nesprávne nasadila hidžáb. Zatkli ju, kruto ju zbili a tri dni na to zomrela vo väzbe.

Festival Jeden svet 2023 aj o ženách

Jej smrť spôsobila rozsiahle demonštrácie. Stovky žien po celom Iráne viedli hlasné protesty v uliciach, strhávali si hidžáby a spoločne kričali tie isté slová: „Ženy, život, sloboda!“

Mahsa nebola prvou ani poslednou obeťou režimu. Len pred pár dňami tam zomrelo ďalšie mladé dievča, 16-ročná Armita Geravand, ktorú mravnostná polícia zrejme zbila do bezvedomia za to, že do metra nastúpila bez hidžábu.

Svet si tieto ženy všimol. Európsky parlament tento rok vyhlásil za víťazky Sacharovovej ceny za slobodu myslenia práve zosnulú Mahsu Amini a ženské protestné hnutie, ktoré reagovalo na jej smrť vo väzbe.

„Sacharovova cena tento rok ocenila odvahu, za ktorú sa v Iráne platí aj tou najvyššou cenou - smrťou. O to silnejšie pre nás je, že verejným otváracím filmom festivalu Jeden svet bude práve Sedem zím v Teheráne,“ hovorí umelecká riaditeľka festivalu Jeden svet, Diana Fabiánová. „Svet je láska a preto oceňuje ženy, ktoré sa neboja postaviť za svoju slobodu.“

Zákony znásilnenia píšu muži 

Devätnásťročnú Rejhaneh, hlavnú postavu filmu Sedem zím v Teheráne, v roku 2007 ako študentku architektúry oslovil starší muž s ponukou, aby navrhla kancelársky interiér. Pri obhliadke priestorov sa ju pokúsil znásilniť. Rejhaneh ho v sebaobrane bodla, utiekla a bola zatknutá za vraždu a odsúdená na smrť. Vo väzení strávila sedem rokov, zatiaľ čo jej rodina bojovala za jej prepustenie. Bojovali aj medzinárodní politici a organizácie na ochranu ľudských práv. Nič nepomohlo. Rejhaneh bola nakoniec popravená. 

Trailer Sedem zím v Teheráne:

Film Sedem zím v Teheráne odhaľuje nespravodlivosť v iránskej spoločnosti a stále trvajúce utrpenie žien. „Zákony znásilnenia a sebaobrany sú napísané mužmi. Ak odolávaš, si vinná. Ak sa brániš, si vinná. Ak sa podriadiš, budeš tiež vinná,“ zaznieva vo filme, ktorý je vyskladaný zo súkromných videzáznamov, ktoré tajne urobili členovia Rejhanehinej rodiny, z ich svedectiev a Rejhanehiných listov z väzenia. 

Sedem zím v Teheráne si môžete pozrieť na verejnom otvorení festivalu, v piatok 3. novembra o 18:00 hod. v Kine Lumière x SNG. Silu iránskych žien si Jeden svet pripomenie aj dokumentom rumunského režiséra s fiktívnou hrdinkou z Iránu Medzi revolúciami a krátkometrážnym filmom od iránskej režisérky Skúšam si spomenúť. 

Trailer Medzi revolúciami:

Rodinné tajomstvá, o ktorých sa nehovorí

Práva žien nie sú porušované len v Iráne. Sú porušované po celom svete - naprieč rôznymi domácnosťami. Násilie páchané na ženách sa totiž dodnes deje v každej jednej krajine. 

Vo vlastnej rodine to odhalí dokumentaristka Daniela López, ktorej dá stará mama do rúk štyri kazety a denník. Daniela zo zápiskov a nahrávok zistí, že jej babička Martha  žila 39 rokov s násilníkom. Daniela začne nakrúcať film Milujúca Martha a postupne zisťuje ako celá rodina zatvárala oči pred násilím, ktoré stará mama zažívala. Režisérka vo filme skúma traumu babičky aj celej rodiny, ktorá vznikla z miesta, kde by mala byť láska.

Trailer Milujúca Martha:

O odhaľovaní rodinných tajomstiev je aj film Matka všetkých lží, v ktorom chce mladá marocká filmárka Asmae el Moudir zistiť, prečo má len jednu fotografiu z detstva a prečo dievča na obrázku dokonca ani nie je ona.

Rozhodne sa preto pátrať v záhadnej rodinnej minulosti a ručne vyrobí repliku sídliska v Casablance, kde vyrástla. Práve tam začne podrobne skúmať príbehy svojej matky, otca a starej mamy o ich domove a vlasti. Pomaly začne rozpriadať klbko lží a potláčanej pravdy, ktoré formovali jej život. 

Čeliť pravde je náročné, no v tomto niekedy surreálnom faktografickom filme začína el Moudir vynášať skutočnosť na svetlo sveta. 

Dokumenty ozvučia tých, ktorých nie je počuť a vidieť

Zastúpenie žien, ktoré na filmovom plátne odhaľujú dôležité témy, je tento rok na Jednom svete silné. Patrí medzi ne aj nepočujúca režisérka Alison OʼDaniel, ktorá na festivale predstaví svoj prvý celovečerný film, Zlodeji túb. V tvorivom, ale predsa faktografickom filme sa prelínajú dokumentárne a fiktívne scény v kulisách Los Angeles, ako sme ho ešte nevideli/nepočuli. 

Film ponúka mnohorozmerný pohľad na život s poruchou sluchu a predstavuje publiku svet neznámych a vzrušujúcich zvukov. Neznáme pocity zažijú aj diváci v kinosálach, ktorí pri vstupe na premietanie dostanú nafukovacie balóny. „Vo svete nepočujúcich to nie je nič zvláštne. Vďaka balónom totiž môžu cez prsty cítiť vibrácie v kine a mať z filmu aj iný, ako len vizuálny zážitok,“ vysvetľuje výkonná riaditeľka Jedného sveta Eva Križková.

Svet zdravotne znevýhodnených nám priblíži aj film Je tam ešte niekto?, ktorý zachytáva pátranie režišérky Elly Glendining po ďalších osobách s rovnakým vzácnym hendikepom, aký má ona. Celý život si totiž uvedomuje, že nikde nevidí ľudí s podobným telom, ako je to jej.

Film odhaľuje aj to, čo zažíva tehotná žena s hendikepom a aké ťažké je mať s hrdosťou rád seba samého, keď žijete vo svete, kde vás považujú za menej ako človeka. 

Obidva filmy - Zlodeji túb aj Je tam ešte niekto? sú plne dostupné aj pre ľudí so sluchovým a zrakovým znevýhodnením. Filmy obsahujú špeciálne titulky a audio komentár cez slúchadlá.