Viacpodlažné parkoviská desia 62 percent žien (31 percent mužov), stáť na vlakových nástupištiach sa bojí 60 percent žien (25 percent mužov), 49 percent žien sa obáva čakať na autobusovej zastávke (20 percent mužov) a 59 percent žien (25 percent mužov) sa bojí ísť pešo domov z autobusovej zastávky alebo stanice.

Štúdia britského ministerstva dopravy potvrdzuje, že verejné miesta vyvolávajú u žien minimálne dvakrát viac strachu, než u mužov. Cituje z nich spisovateľka Caroline Criado Perez vo svojej knihe Neviditeľné ženy.

Ženy sa v mestách necítia bezpečne

Na základe mnohých čísiel a štúdií z rôznych krajín sveta upozorňuje na to, ako bezpečnosť v mestách a strach z verejných miest zásadne ovplyvňuje život žien.

Ženy tomu strachu podriaďujú každodenný život: necestujú v noci s MHD, nevezmú prácu, ktorá by vyžadovala návrat domov v noci, vyhýbajú sa preplenej električke alebo autobusu, kde ich obchytkávajú, obchádzajú tmavé miesta a podchody. Týka sa to žien, ktoré si nemôžu dovoliť vlastné auto alebo taxík, často ide o ženy s nízkymi príjmami, ktoré žijú v oblastiach s vyššou kriminalitou.

Ale nielen ich. Caroline Criado Perez spomína príbeh schopnej a inteligentnej ženy, ktorá sa odsťahovala z Londýna, pretože nezniesla ako ju obchytkávajú v metre.

Po prípade 22-ročnej študentky Soni, ktorú v noci niekde medzi zástavkou MHD a domovom napadol muž, uniesol ju, nadopoval liekmi a zrejme znásilinil, Bratislava opäť rieši bezpečnost žien. Podľa doterajších správ to vyzerá tak, že obavy mala aj napadnutá študentka Soňa. Vo svojom mobile zdieľala svoju polohu s kamarátkou, v čase pátrania však mala telefón vypnutý.

Chýbajú dáta o bezpečnosti žien

Najväčším problémom bezpečnosti žien je, že nám stále chýbajú presné dáta. Nevieme presné počty o slovných či fyzických útokoch na ženy na verejnom priestranstve. Či ide o vypiskovanie, pokrikovanie, obchytkávanie, ale aj sexuálne obťažovanie a útoky či znásilnenia. Ženy ich často ani nenahlasujú, pretože na konci nemajú pocit, že ich chce mesto chrániť, ale nepriamo im úrady vytknú, že si za to môžu samé, lebo chodia sporo oblečené alebo sa vracajú domov neskoro večer.

Bez dát je ťažké uvažovať o zlepšeniach a opatreniach, ktoré by toto riziko znížili a dodali ženám väčší počet bezpečnia. Bez dát nevieme identifikovať, ktoré oblasti, zástavky, či podchody sú najrizikovejšie.

V Bratislave je napríklad 1300 zastávok MHD, ale len malá časť z nich je aj monitorovaná. „Kamerami je monitorovaných 195 zastávok, spravidla tam, kde sú nainštalované zastávkové informačné tabule,“ uviedol pre Denník N hovorca DPB Martin Chlebovec.

Bezpečnosť žien neriešime

“Bezpečnosť žien a ďalších zraniteľných osôb musí byť jednou z centrálnych tém vždy a vo všetkom čo robíme! Musí ísť o centrálnu tému pri plánovaní miest, vo výchove, v každom politickom rozhodnutí... Musí byť v centre záujmu celej spoločnosti,” uviedla feministická organizácia Možnosť voľby.

Policajný prezident Štefan Hamran označil Slovensko za bezpečnú krajinu a dodal štatistiku, podľa ktorej bolo v roku 2018 na Slovensku 80 vrážd, ale vlani len 40.

Pri otázke bezpečnoti žien, mu prekáža, že nepríčetná osoba sa dnes môže po Slovensku pohybovať slobodne. Narážal na prípad, keď Ján M. zavraždil 39-ročnú ženu v Dubnici nad Váhom. Keď bolo do parlamentu predložené legislatívne opatrenie, ktoré by to mohlo zmeniť, poslanci parlamentu o tom rozhodli.

V Dubnici nad Váhom v júni 2023 Ján M. mačetou zavraždil 39-ročnú Andreu a obvinili ho z obzvlášť závažného zločinu úkladnej vraždy spáchanej surovým spôsobom a so sexuálnym motívom.