Ak by miera zamestnanosti žien v krajinách OECD bola rovnaká ako vo Švédsku, podľa najnovšieho indexu PwC Ženy v práci 2020 (PwC Women In Work Index 2020), by sa HDP mohlo zvýšiť o vyše 6 biliónov dolárov. Podľa indexu, ktorý analyzuje ekonomické postavenie žien v 33 krajinách OECD, by sa HDP najviac zvýšil v Mexiku a to o 27 percent, v Taliansku a Grécku o 26 percent. Pokiaľ by ženy zarábali rovnako ako muži, mohli by sa ich celkové príjmy v krajinách OECD zvýšiť o viac ako 2 bilióny USD, čo predstavuje nárast ich celkových príjmov v priemere o 21 percent.

Pokiaľ by toľko žien pracovalo na Slovensku ako vo Švédsku, vzrástla by slovenská ekonomika o 7,8 percenta, čo je 6,9 mld EUR. Za rok 2018 bolo HDP Slovenska 88,6 mld. EUR. Pokiaľ by sa zamestnanosť žien dostala na úroveň zamestnanosti mužov, HDP Slovenska by sa zvýšilo o 10,2 percenta, čo je o 9 mld EUR.  

Ženy v práci - malá flexibilita v zamestnávaní

Ekonomické postavenie žien v 33 krajinách OECD sa posilnilo podľa 8. ročníka štúdie PwC za rok 2018 v porovnaní s rokom 2017. Index PwC Ženy v práci predstavuje vážený priemer piatich ukazovateľov, ktoré hodnotia zapojenie žien na trhu práce a rovnosť v práci – rozdiel v odmeňovaní mužov a žien, podiel pracujúcich žien, nezamestnanosť žien, podiel žien pracujúcich na plný úväzok a podiel žien v manažmente firiem. 

Lepšie ekonomické postavenie žien medziročne 2018/2017 podľa štúdie dosiahli krajiny OECD najmä vďaka vyššej miere zamestnanosti žien, vyššej miere zamestnanosti žien na plný úväzok, ako aj vďaka zníženiu miery nezamestnanosti žien.

Slovensko sa málo zlepšuje v oblasti ekonomického postavenia žien. Intenzívnejšie zapojenie sa žien do práce však prináša vyšší ekonomický rast a prínos celej spoločnosti. Podiel žien v manažmente firiem sa za 18 rokov takmer nezmenil, máme priestor zamestnať ďalších 15 percent žien podľa vzoru Švédska. Máme príliš vysoký podiel žien pracujúcich na plný úväzok a to je dôkazom, že firmy, spoločnosti a inštitúcie majú ešte veľké rezervy vo flexibilite zamestnávania žien,“ hovorí Alica Pavúková, riadiaci partner auditu PwC Slovensko.

Česko zaznamenalo najväčšie zlepšenie

Island a Švédsko si udržali najvyššie pozície v rebríčku piaty rok po sebe, na treťom mieste je znovu Slovinsko. Česko zaznamenalo najväčšie zlepšenie vo svojom hodnotení v rámci všetkých krajín OECD, posunulo sa o štyri miesta z 23. na 19. miesto vďaka síce malým, ale pozitívnym zlepšeniam vo všetkých ukazovateľoch. USA sa mierne posunuli v rebríčku z 22. miesta v roku 2017 na 20. miesto za rok 2018.

Spojené kráľovstvo si udržiava od roku 2000 stabilnú pozíciu na 17. mieste a v rámci G7 na 2. mieste aj napriek zlepšeniu výkonnosti vo všetkých piatich ukazovateľoch, pretože aj iné krajiny sa zlepšujú. Estónsko a Írsko zaznamenali v tomto roku najväčší pokles v rebríčku, pričom obe klesli o štyri pozície, a to najmä v dôsledku zníženia miery zamestnanosti žien na plný úväzok v Estónsku a pre zvýšenie rozdielu v odmeňovaní žien a mužov v Írsku.

Slovensko si pohoršilo

Slovensko obsadilo v rebríčku za rok 2018 až 26. miesto z 33 krajín OECD, dlhodobo sa umiestňuje na spodných priečkach rebríčka. Napríklad Poľsko sa posunulo v rebríčku z 19. na 8. miesto od roku 2000. V jednotlivých ukazovateľoch sa Slovensku darí veľmi rôzne, avšak v každom ukazovateli sa ostatné krajiny zlepšujú: 

  • Rozdiel v odmeňovaní mužov a žien sa na Slovensku znížil od roku 2000 z úrovne 22 % na 18,5 % v roku 2018, rozdiely sa znižujú aj naprieč krajinami OECD, pričom priemer bol 18,5 % v roku 2000 a 15 % v roku 2018.

  • Zamestnanosť žien sa na Slovensku zvýšila od roku 2000 do roku 2018 z 63 % na 65,9 %, pričom na Islande je to 84 % a vo Švédsku 81 % a najmenej v Mexiku 47 % a Čile 57 %. Rovnako sa zvyšuje aj priemerná zamestnanosť žien v OECD, a to z úrovne 62,2 % v roku 2000 na 69,8 % v roku 2018.

  • Nezamestnanosť žien sa znížila na Slovensku významne z 18 % v roku 2000 na 7 % v roku 2018, takisto sa znížil priemer OECD z 8,1 % na 6,2 %. V roku 2018 dvojciferné hodnoty dosahovali len tri krajiny – Grécko 24 %, Taliansko 12 % a Španielsko 17 %.

  • Zamestnanosť žien na plný úväzok je však na Slovensku spolu s Maďarskom a Poľskom rekordná nad 90 %, čo je skôr jedným z následkov vývoja postsocialistických krajín a v súčasnosti je skôr prejavom nedostatočnej flexibility zamestnávateľov a priamo súvisí s nižšou mierou zamestnanosti žien. Priemer v OECD je 75 %. Najmenej žien zamestnaných na plných osem hodín má Holandsko – a to len 42 %, Švajčiarsko 55 % a Japonsko 61 %.

  • Piatym subindikátorom v indexe PwC Ženy v práci je rozdiel medzi zamestnanosťou mužov a žien. Na Slovensku je to 12,8 %, všetky krajiny V4 sa pohybujú medzi 13 a 15 % v druhej polovici tabuľky. Najnižší rozdiel 3,4 % dosiahlo Fínsko, Švajčiarsko a Švédsko. Najväčší rozdiel je v Mexiku 34,5 %, následne najnižšie hodnoty dosahujú v Kórei, Čile, Taliansku a Grécku medzi 15 – 20 %. 

 

Slovensko v roku 2000 malo štvrté najvyššie zastúpenie žien v manažmente firiem na úrovni 22 %, vyššie mali vtedy už len škandinávske krajiny – Nórsko 34 %, Švédsko 27 %, Fínsko 24 %. Za 18 rokov sa však dramaticky zmenila situácia v mnohých krajinách, za rok 2018 má Slovensko 24 % žien v manažmente firiem, ale už vyše 15 krajín OECD Slovensko predbehlo a má vyššie zastúpenie – napríklad Island 45 %, Francúzsko 41 %, Nórsko 39 %, Švédsko 37 %.

V Japonsku vzrástol tento podiel za 18 rokov z 0,9 na 6,4 %, v Kórei z 1,7 na 2,3 %, čo je najmenší podiel v OECD. Zatiaľ čo Slovensko dosahovalo dvakrát vyšší (22 % vs 10 %) podiel žien v manažmente firiem v roku 2000, tak v roku 2018 dosahuje už len priemerné hodnoty (24 % vs 22 %), rast podielu žien v manažmente v 20 krajinách OECD dosahuje vysokú dynamiku, ale situácia na Slovensku sa zásadne nemení.