|
Dobrá správa bola, že tú tému ťahá aj iné médium. A nechajme bokom, že nás aktualne.sk neuviedlo ako zdroj.
Dôležitejšie bolo, že sa po nás aj iní pýtali na to, prečo manželky našich najvyšších politikov nevidieť a nepočuť.
Na našom webe ten článok vznikol preto, že sme chceli rozprúdiť diskusiu o postavení žien, nižších platoch a ich malom vplyve v politike či v biznise. Akurát, nebolo s kým. Logické by bolo pýtať sa premiérky alebo ministeriek, ale tie už nemáme. Chceli sme preto osloviť manželky najvyšších ústavných činiteľov a pýtať sa, prečo nevyužijú svoju autoritu, aby ženské témy naštartovali, viac sa vyjadrovali a ženy inšpirovali.
Najviac sme asi dúfali, že novú kvalitu, ktorú do politiky vniesol prezident Kiska, by mohla priniesť aj pani Kisková.
Článok na aktualne.sk prišiel s celkom inou pointou, ktorá vychádzala z vyjadrenia známej sociologičky. K neviditeľným manželkám politikov sa vyjadrila, že „často je verejnosti sympatickejšie, keď si v tichosti robia svoju prácu, alebo to, čo samé považujú za naplňujúce, svoje poslanie.“
To vracia debatu o postavení žien o pár desaťročí dozadu. Ak sa majú správať ako je to verejnosti sympatickejšie, ak si majú robiť svoju robotu, ale v tichosti, tak sa vraciame v čase. Od aktivity opäť k pasivite, k zažitým stereotypom.
Otázka potom je, či najväčší problém žien na Slovensku nie je, že samé nemajú jasno v tom, ako by ich mala akceptovať spoločnosť, v ktorej síce majú matematickú väčšinu (viac ako 51 percent žien), ale nevýrazný menšinový hlas.
