Vyštudovala verejné zdravotníctvo a hygienu a stala sa z nej diétna sestra, ktorá dokáže zostaviť jedálny lístok na mieru. Istý čas pracovala pre veľké firmy a pripravovala jedálne lístky pre top manažérov, ktorí si chceli upraviť stravu a hektický životný štýl. „Potrebovali hlavne schudnúť,“ smeje sa Michaela Motyčková.

Mamou sa stala skôr, že doštudovala vysokú školu. „V druhom ročníku som mala prvé, v treťom ročníku druhé dieťa. A potom prišiel Adrianko. Dnes majú dievčatá 10 a 9 rokov, a syn má štyri a pol roka,“ vysvetľuje. Štyri mesiace po narodení Adrianka sa ešte stihla vrátiť do práce. „Hovorila som si, že moje tretie dieťa je za odmenu. Veľa spinkal, papal, na hrazdičku sa vydržal pozerať aj pol dňa.“

Foto - Lucia Žofčíková Photography

Po čase začali viac riešiť, čo sa s ním deje. „Vedeli sme, že je iný, ale ani sme nepomysleli na to, že je autista. Vyzeralo to, že má problémy so sluchom, lebo nereagoval. Dnes už vieme, že typické známky autistov sú, že keď na nich zavoláte, oni sa neotočia. My sme si vtedy mysleli, že nepočuje. Aj nám povedali, že má extrémne veľkú nosnú mandľu a že môže byť taká veľká, že by mohla upchať aj eustachovú trubicu. Dali sme ho zoperovať, ale stále nepočul,“ vysvetľuje Miška.

Foto - Lucia Žofčíková Photography, Makeup: Stayunique Adriana Loj - Makeup Artist

Trvalo ďalšie dv roky, než diagnózu definitívne potvrdili. To si ešte Adrianko vyskúšal súkromnú škôlku. „Nechcel chodiť jesť do jedálne, učiteľky si s ním nevedeli poradiť.  Adrianko, keď s niečím nesúhlasí, tak si ľahne a nepohnete s ním. A on to učiteľkám urobil vonku, ľahol si na chodník a deti sa k nemu pridávali, lebo to bola skvelá zábava. Jedno dievčatko aj ochorelo, museli sme ho zo škôlky vziať preč,“ hovorí Michaela. 
 

Pozrite si video z premeny v Stayunique:

Diagnózu im definitívne potvrdili, keď mal Adrianko tri roky. „Keď nám to prvýkrát oznámili, nezvládla som to. Vybehla som z ambulancie a strašne som plakala. Podržal ma môj muž. Prišiel za mnou a spýtal sa, či sa teraz niečo mení, či už to nie je naše dieťa. Tak som sa prestala ľutovať,“ hovorí Miška.

Adriankova diagnóza rodinu stmelila. „Pre môjho muža nie je Adrián divný, pre neho je normálny, iné deti považuje za iné, ktoré kričia a jačia bez príčiny. Adrián sa hnevá alebo kričí, len ak má naozaj dôvod,“ vraví. Michaele veľmi pomáhajú obe dcéry, hlavne staršia. „Tú Adrián aj objíme a vydrží sa s ňou hrať. Dcéra dokonca v škole rozpoznal autistu, má už na to cit,“ vraví pyšne mama.

Foto - Lucia Žofčíková Photography, Stayunique

Poradiť si s diagnózou nebolo ľahké. Hoci bol rok 2015, Michaela nevedela nájsť na Slovensku relevantné informácie o detskom autizme. Začala preto komunikovať s mamami na sociálnych sieťach, hlavne v Česku. Tie jej radili, ako k synovi pristupovať, ako ho učiť jemnú motoriku. 

Aj preto založila v Jablonovom Centrum pomoci autistom Točí!, kde sa stretávajú a navzájom podporujú mamy autistických detí. Je ich asi pätnásť, prichádzajú aj z Malaciek či Perneka. Michaela im pomáha komunikovať s úradmi, často ich vozí autom do Bratislavy, snaží sa im zabezpečiť pomoc psychológov i psychiatrov. „Špeciálna škôlka pre autistu stojí u nás 1200 eur mesačne. Je to naozaj luxusná diagnóza, preto sa snažím mamám sprostredkovať odborníkov, za ktorých nemusia platiť,“ vraví.

Foto - Lucia Žofčíková

Adriánko má dnes štyri pol roka. Až teraz sa ho podarilo odplienkovať, rozprávať nerozpráva, komunikuje cez jeden posunok  jednu kartičku. V sanatóriu Márie Sýkorovej ho naučili jesť za stolom, takže presne o 11:30 si sadne za stôl a musí jesť. „Aj v strave sme sa posunuli, predtým jedol len horalky, hranolky a ryžu,“ spomína si mama. 

Foto - Lucia Žofčíková, outfit Módny salón Eleganta

Michaela Motyčková dnes dokáže o autizme hovoriť s úsmevom a veľa vecí berie s humorom, niekedy s čiernym, ako sama hovorí. Naučila sa tešiť z maličkostí. „Želala by som si, aby v šiestich rokoch vedel povedať päť viet. Vypýtať si veci, vedel povedať, čo mu je. A ešte chcem, aby vedel v pravú chvíľu povedať áno, lebo ho plánujem oženiť,“ rozosmeje nás Michaela. Adriánko teraz chodí do špeciálnej škôlky a Michaela by sa od septembra rada vrátila do práce.

Foto - Lucia Žofčíková

Už dávno neberie synovu diagnózu ako chorobu. „Autisti sú čistí ľudia, majú vlastnosti, ktoré by chcel každý človek, sú čestní, keď im dáte niečo spraviť, urobia to najlepšie ako vedia, nepoznajú žiarlivosť, závisť, predbiehanie sa, nechápu to, nie je to pre nich racionálne. Ja by som chcela byť v určitých chvíľach ako Adrián,“ prekvapí nás na záver všetkých Michaela Motyčková.

Styling:

Make up & Hairstyling:

ADRIANA LOJ - Makeup Artist