Je vhodné pre dieťa - alergika športovanie vonku v lete?

“Akýkoľvek pohyb vonku, trávenie času v exteriéri, je pre dieťa tak prirodzené, že vždy sa snažím spraviť všetko, čo sa dá, aby tam v tomto smere nebolo žiadne obmedzenie. Mala by to byť neodmysliteľná súčasť života detí, ale aj dospelých.  Čiže aj v peľovej sezóne, celé obdobie od jari do konca leta, čo je vlastne najkrajšia časť v roku, sa nikdy nesnažím u alergika ísť cestou, aby obmedzil pobyt vonku a pohybové aktivity. Skôr liečbu prispôsobím tomu, aby aktivity vonku zvládal viac menej bez ťažkostí.”

 

Má pre deti s poruchou imunity a alergiou športovanie ešte nejaký špeciálny prínos?

“Napríklad z hľadiska imunológa , športy v prírode majú benefit aj vzhľadom na pohyb na slnku. V súčasnosti je drvivá väčšina ľudí s výrazne zníženou hladinou vitamínu D. Je to aj kvôli nášmu životnému štýlu, že sme po celý deň takmer stále niekde schovaní a málo sa pohybujeme vonku. Vitamín D má nielen významný podiel na stavbe kostí, ale objavila sa jeho významná úloha pri správnej funkcii imunitného systému a je to jeden faktor, ktorý znižuje riziko rozvoja autoimunitných ochorení. 

Pri alergii je šport benefit aj vzhľadom na správny rozvoj kostrového svalstva, držanie tela,  dýchanie a tým aj zvyšovanie kapacity pľúc, čo je pri pľúcnych ochoreniach značná výhoda. Pri hre vonku sa organizmus  otužuje a šport odbúrava prirodzeným spôsobom stres a napätie, či už zo školského alebo pracovného prostredia. 

Okrem toho, šport je aktivita, kde sa uvoľňujú endorfíny, tvoria priateľstvá, učí to deti tímovému správaniu. Z hľadiska psychohygieny je dobré natrénovať tiež prehry, kedy sa učia aj podržať priateľa, spoluhráča a jasné , že radosť z výhry môže zlepšiť akýkoľvek zdravotný handicap (smiech).”

 

 

Je nejaký šport, ktorý je pre alergikov najvhodnejší?

“Asi taký, ktorý robí radosť a dieťa sa tam teší. Moje dieťa hrá golf a našli sme v tom veľa spoločného. Je to v prírode, má tam veľa rovesníkov. A vzhľadom na to, že som začala hrať popri ňom, vieme s tým stráviť pekný víkendový dník, keď si ideme spolu zahrať. A to nehovorím o tom, že sa môžeme aj navzájom predbiehať, keďže momentálne sme na rovnakej úrovni (smiech).

Ale každopádne, hlavne nech sa  dieťa v danej aktivite nájde a teší ho to. Už samotná škola, ktorú majú deti ako povinnosť, zaberie dosť času. Dlhé hodiny sa tam nasedia. Ostatné činnosti, krúžky, by nikdy nemali byť z nanútenia rodiča. Po škole by sa mali hlavne hrať, užívať si detstvo a behať vonku.”