„Veľmi by mi záležalo na tom, aby si práve ty moderovala tú reláciu“ povedal mi do telefónu pred pol rokom režisér istej televíznej relácie v Poľsku. Potvrdil to aj realizátor, aj autor. No sláva. Aká pocta! Cítila som sa vyznamenaná. Malo to ale jeden háčik: musela som sa zúčastniť castingu. No a... skončila som na peknom druhom mieste! Tú, ktorá to vyhrala, si vybral hlavný hrdina televíznej relácie, poznali sa, bola to jeho študentka. Ale režisér, ktorý mi tu správu oznámil, to povedal tak, že som neprišla o svoje sebavedomie. Chvíľu mi bolo smutno, ale išla som ďalej. Bez ujmy na vnímaní samej seba.

Mojej kamarátke sa pred nedávnom poďakovali za jej prácu. Vlastne nepoďakovali, lebo to slovo tam ani nezaznelo. Proste ju vyhodili. Napriek tomu, že práci venovala veľa síl, energie a aj nadčasov. Nevedeli to oceniť. Bola zrútená a situácia, keď ju vyhadzujú z práce sa jej sníva skoro každú noc.

Vieme to, že život nie je prechádzka ružovou záhradou, že ľudia sa aj rozchádzajú, aj sú odmietaní. Spomeňte si napríklad na známosti z čias puberty: veď nie každý chlapec, ktorý bol do vás zaľúbený, vám bol súdený. Niektorých ste museli odmietnuť. Možno ste boli aj vy odmietnutí. Nie všetko, čo vám núkajú na predaj, kúpite. Nie každej telefónnej ankete sa podrobíte. Vlastne skoro každý deň niečo alebo niekoho odmietame. Podstatné je to, akým spôsobom. Lebo všetko sa to dá urobiť aj, aj. Poviem vám, aj odmietať treba vedieť.

Nikdy nezabudnem na situáciu, keď som hľadala pani na upratovanie domu. Prišla jedna na odporúčanie mojej susedy. Pozrela si dom. Dosť pozorne, prísnym okom. O niekoľko dni som jej mala zatelefonovať, aby som sa dozvedela, aké je jej rozhodnutie. „Nezoberiem si vás!“ znel jej verdikt.

Aj slová, aj tón hlasu hovoril veľa. V prvom momente som sa cítila veľmi odmietnutá. Čo je so mnou inak? Rozmýšľala som. Čo, môj dom je nejaký hrozný? Ja som nejaká zvláštna? Nezoberie si ma? Bolo to vlastne horšie, ako v prípade toho spomínaného castingu do televízie. Potom som pochopila, že niektorí ľudia si odmietaním iných budujú vlastný pocit sebavedomia. Budujú si tak svoj imidž. Imidž Niekoho Dôležitého. Chcú mať pocit, že rozhodujú o osudoch iných a vďaka tomu sa bude okolo nich točiť celý svet. A poviem vám, že som videla veľa „dôležitých“, okolo ktorých sa svet prestal točiť, lebo si s nimi život zatočil. Lebo aj odmietať treba vedieť.