Ako ženy vnímajú svojich mužov

Mala som vždy príťažlivých partnerov. A nielen to, to predsa nie je také dôležité. Boli hlavne dobrí, galantní. Vo všetkých prípadoch sa mi za nimi otáčala minimálne polovica českej populácie, vrátane trojročných dievčatiek na strane jednej a deväťdesiatročných babičiek na strane druhej. Občas aj to mužské oko o tie moje lásky zavadilo.

V prípade toho najvážnejšieho vzťahu, ktorý vtedy pár rokov po veľkom áno skončil tým najväčším nie, to síce bolo aj preto, že moja drahá polovička sa angažovala v malom českom hereckom rybníčku, ale treba uznať, že v ňom plávala a dodnes pláva dobre. Dokonca sa občas objaví aj v tom slovenskom rybníčku. Pohľady žien na môjho muža ma nadnášali pýchou a súčasne neodolateľne nútili občas po niektorej hodiť dobre mienené varovanie. Ten je predsa môj!

Toto, ale s láskou

My ženy svojich mužov vnímame rôzne. Tak napríklad ako ON alebo TOTO. Takto hovorí o svojom mužovi jedna z mojich kamarátok. Ich okolie často nechápe, ako môžu spolu žiť. Ona, krásna štíhla blondína s právnickým vzdelaním a nohami, ktoré spôsobujú revolúciu kamkoľvek vstúpi, a pri pohľade na ktoré muži prestávajú dýchať, jesť alebo vôbec myslieť. ON je nízky inžinier dopravných stavieb, trošku pri tele, ktorý si dodnes myslí, že Národné divadlo je na Václaváku, čo po dvadsiatich rokoch neospravedlní ani fakt, že je z Moravy.

K svojej žene vzhliada a to ako fyzicky, tak vo všetkých iných ohľadoch. Táto bohyňa a zakrpatený trpaslík majú tak krásne deti, že pri pohľade na nich zmäkne aj najväčší tvrďas. Žijú v obrovskom byte za desiatky miliónov na Barrandovských terasách, kamarátka sa stará o pár svojich klientov z VIP brandže, a vo zvyšnom čase, ktorý prevažuje, sa buď opaľuje na svojej terase s výhľadom na Prahu alebo odlieta do teplých krajín. Samozrejme, bez svojho manžela.

On totiž zarába tie milióny. Svoju ženu miluje tak, že si ju vzal aj bez predmanželskej zmluvy. Niežeby moja kamarátka nič nemala, ale jej úspory a rodinné dedičstvo by stačilo tak maximálne na väčšiu garsónku na sídlisku Černý most. Je nutné dodať, že ona nie je snob, vie až veľmi dobre, aké ťažké je zarobiť každú korunu. Svojho muža si preto veľmi váži, ale keď o ňom hovorí, nikdy nepovie inak než ON.

Niekedy sa mi zdá, ako by som tam počula aj kvapku pohŕdania. Možno to počujú len moje citlivé ženské uši. Možno, že ten príťažlivý tmavovlasý elegán, čo jej minule zatváral dvere na jej tmavozelenom bavoráku, bol naozaj bratranec, ako nám potom vehementne tvrdila. Možno, že sa naozaj češe v najdrahšom salóne v Prahe len kvôli sebe a kvôli tomu, ktorý je pre všetkých len ON. Možno, že ho naozaj miluje ... miluje? A prečo nie?

Prečo každý pár, ktorý je nesúrodý, hneď vzbudzuje pochybnosti o vzájomnej láske? Možno, že práve to, ako o ňom hovorí, je len póza, aby ona nevyzerala, že miluje krpatého chlapca z moravskej pivnice. A hlavne, nie vždy všetko vyzerá tak, ako to skutočne je, a aj to naše vnímanie môže byť občas úplne zlé. Nedávno sa mi donieslo, že je to práve ON, kto údajne niekoho má...

Ten najlepší

Ďalšia moja kamarátka je po škaredom rozvode, ktorý trval roky a ku ktorému sa odhodlala po niekoľkých rokoch psychického týrania. Boj o deti jej vzal poslednú energiu a veselosť a hlavne - zanevrela na mužskú populáciu v takej miere, že odmietla všetky vzťahy do ďalekej budúcnosti.

Kúpila ošarpaný domček na periférii, desať rokov staré auto a bola pyšná na to, ako všetko zvláda. Jej životný krédo - chlapa predsa nepotrebujem, ju popoháňalo vpred, než sa objavil TEN NAJLEPŠÍ! A táto pyšná samostatná ženská je naraz zamilovaná baba, ktorá s radosťou vyvára teplé večere, balí desiaty deťom aj svojmu priateľovi, s láskou sa stará o domček, aj o jeho byt v centre a vôbec jej nevadí, že sa skoro ani nevyspí.

TEN NAJLEPŠÍ jej totiž vrátil vieru v muža a my jej ho všetky tajne závidíme. Vyzerá, že vypadol zo seriálu Zúfalé manželky a pristane mu to ako v montérkach, tak aj v super padnúcom obleku. A ona sa ním chváli kde to ide, veď prečo nie, má čím. Kamarátka svojho priateľa vníma ako záchrancu, je pre ňu takmer modlou, aj keď zarába o polovicu menej peňazí než ona, aj keď ho naučila obliekať sa a motorka, na ktorej jej nedajbože raz ujde, stála ako malý rodinný automobil. Urobila by pre neho všetko na svete. Aj za cenu straty svojej vlastnej identity. Asi to nie je dobrá cesta, ale do hája so všetkými psychologickými názormi.

Ona je totiž šťastná. Nikdy si nepripustí, že je tu reálne nebezpečenstvo, že zase bude sama. Zatiaľ čo ona má 40, on len 27... A možno tiež nie, možno spolu vydržia, možno je TEN NAJLEPŠÍ naozaj tým pravým. Mimochodom, minulý týždeň prišla so zásnubným prstienkom na ruke, a podozrivo často si siaha na bruško.

Českí muži sú naši

Českí muži sú všeobecne, aspoň podľa mňa, tak trochu burani, trochu elegáni. Nevedia sa správať k ženám ako trebárs Francúzi, radšej si sadnú s pivom k futbalu, než aby sa občas tak trochu po taliansky pohádali, niekedy prehnane s láskou malých chalanov lipnú na svojich autách alebo iných silných strojoch, stále sa nenaučili používať deodoranty alebo si holiť aspoň podpazušie a kvety nám nosia v lepšom prípade raz za rok.

No a čo? Na rozdiel od vymydleného voňajúceho španielskeho plavčíka s dokonale hladkou hruďou si s tým svojím českým chlapom pokecáte bez toho, aby ste potrebovala slovník a po poriadnej českej sviečkovej sa mu neurobí zle.

Rozprávanie je veľmi dôležité. Ďalší dôležitý muž môjho života bol policajt, ​​pracoval pre zásahovku. Krásny chlap, ktorého mi opäť kradli všetky ženské oči v okolí, ma okrem iného očaril predovšetkým tým, že dokázal rozprávať o všetkom a mal neuveriteľný rozhľad. Väčší než väčšina namyslených zo všetkých strán otitulovaných kolegov z vysokoškolských štúdií.

Kolegyňa z práce má zase chlapa, ktorého si bude druhýkrát brať, jednoducho k sebe patria. A musím uznať, že jej ho závidím. Stará sa o ňu ako o najväčšiu princeznú, ona ho miluje celým svojím srdcom. Hovorí o ňom vždy s úctou a jediné, čo jej trochu vadí je, že občas nemôže nájsť spôsob, ako ho na chvíľu vypnúť. Je vraj na ňu niekedy až príliš dobrý.

Všetky od svojich mužov niečo očakávame a oni zase od nás. Občas sa naše očakávania stretnú v jednom bode, občas sú si vzdialenejšie ako galaktické svety. Keď však niekoho milujeme, vždy rady urobíme ústupok a odpustíme mužom chlpaté podpazušie, zabudnutú ponožku alebo pohľad za inou a často kratšou sukňou.

A keď už neviete ako ďalej, mám jednu radu. Mužov nemusíme predsa vnímať len ako partnerov. Občas je dobré mať za najlepšieho kamaráta chlapa. Nielen, že nás berú také aké sme, ale u toho svojho som si istá, že nič nehovorí za istým účelom, jeho vnímanie žien je totiž tak trochu iné...

Ďakujeme, že ste článok dočítali až do konca. V tejto chvíli už pripravujeme ďalší.

Spoplatnené s PlatbaMobilom.sk.