|
Pamätáte si ako dieťa tie vnútorné dohady: "Prečo sa oko volá oko? A ako vzniklo slovo noha? Pátrať po pôvode pojmov má v niektorých prípadoch zmysel, v iných na neho nikdy neprídeme.
Pátranie po pôvode tradícií môže dopadnúť rovnako. Ak sa raz ale niekto bude pýtať, prečo máme doma tradíciu na Štedrý deň vítať Ježiška v každej izbe a ešte aj na balkóne, rozpoviem.
U nás sa zvyčajne po štedrej večeri zalezie do izieb a nosiči (teda ja) rýchlo nosia pod stromček darčeky. Potom sa rozsvieti stromček, zapálim prskavky, zazvoní zvonec a dupot po schodoch oznámi tú radostnú zvesť: "darčekyyyy!"
Akurát sa to celé pribrzdí koledami. Stojíme, spievame a pohľadom šacujeme, čo všetko pod stromčekom čaká.
I tak sa stalo pred dvoma rokmi. Akurát do tónov Tichej noci moja mamka zjojkla: "joooj" a potom pridala: "nieee". A ja som si uvedomila, že som bola príliš rýchla a ona nestihla ponosiť darčeky zo svojej časti domu. A tak som povedala dcére, ktorá ešte verila "na Ježiška", že musíme ísť privítať Ježiška aj hore do izby. Zaspievali sme teda Tichú noc aj medzi jej barbinami. Zdola sa ozvalo: "ešte nieee", a tak sme sa presunuli do synovej izby. Zdola ďalej: "ešteee nie", tak do spálne a nakoniec sme sa museli presunúť zaspievať aj na balkón. Až potom prišli Vianoce.
A čo sa stalo o rok, keď po štedrej večeri zazvonil zvonček? Zišli sme sa pri stromčeku a po prvej kolede sa dcéra vybrala spievať aj do horných izieb.
Aj takto vznikajú tradície...
Prečítajte si aj Nikto nie je dokonalý
