|
Pred nejakým časom som navštívila múzeum – väzenie v Alcatraze. Poviem vám – otras. Nikdy predtým som nemala možnosť vidieť nejaké väzenie. Že vraj Alcatraz patril k tým najprísnejším a najhorším na svete. Cely ako klietky, málo svetla, prievan vo veľkej budove. A vonku? Nádherná príroda, krásny výhľad na záliv Golden Bay, impozantné mosty, romantické loďky a v diaľke fantastické San Francisco. Práve tá nádhera za väzenskými mrežami, kde sa väzni nemohli dostať, bol asi najtvrdším trestom.
Upratovanie na Veľkú noc
My sa tiež niekedy zatvárame do väzenia. Väzenia, ktoré si samé staviame alebo nám ho stavajú iní. A nie je to náhoda, že o tom píšem pred sviatkami. Upratovanie od vidím do nevidím, umývanie okien, tepovanie kobercov, vypratávanie skríň, leštenie pohárov a strieborných príborov, či pranie a vešanie závesov a záclon. Veď musí byť všetko pekné, voňavé, čisté. Alebo tradičné jedlo. Veď babka a mama také pripravovali, budem teda aj ja. A začína sa kolotoč: nakupovanie, plánovanie, varenie, pečenie. Nám je na odpadnutie a vonku svieti slnko, kvitnú rastliny, rozvoniava príroda... a my sme vo väzení. Dobrovoľne alebo pre rodinu, ktorá to od nás očakáva. Alebo si myslíme, že to od nás očakáva.
Netvrdím, že uprataný, voňavý byt alebo maškrty na sviatočnom stole je niečo zlé. Napadlo vás však zamyslieť sa niekedy, čo vás z týchto činností trocha (a možno aj viac?) drží v zajatí? Pre mňa to budú asi tie tradičné jedla. Priznávam. Mám rada tú dokonalosť, veľký výber. Veď niektoré jedlá sú dobroty, na ktoré sa človek teší celý rok, lebo inokedy ich nepripravujem a ani by tak nechutili. Ako napríklad kapor mimo Vianoc, či poľské mazurky mimo veľkonočných sviatkov. Dalo by sa vymenovať dosť veľa toho, čo mám na zozname navariť, napiecť. „My tento rok trávime jeden sviatočný deň u švagra, kde sa budeme rozprávať, hrať spoločenské hry, no jedlo nie je podstatná vec, asi budú len šalát a párky“ povedala mi moja kamarátka z Nemecka. „Párky?!“ vykríkla som znechutená. „Áno, je to možné. Tak to v našej rodine bývalo, lebo nechceme len jesť, ale hlavne nechceme len pripravovať, variť, piecť, stresovať sa. Chceme spolu tráviť čas “ vysvetlila.
Aha. Mám sa čo od mojej priateľky z Nemecka učiť. Ešte som ju chvíľu skúšala, či na sviatky nepripravuje také, či onaké tradičné dobroty, potom som to vzdala.
Lenže nachytala som ju na niečom inom. Spomenula som si totiž, že keď sme boli u nich na letnej gárden párty, tak pred ňou kamarátka umývala okná, napriek tomu, že sa mi jej okna zdali úplne čisté. „Hostia sa budú pozerať, nechcem, aby ma ohovárali,“ vysvetlila. Akcia bola veľmi vydarená, napriek tomu, že na výber boli len dve jedlá a boli k dispozícii len na začiatku žúrky. Neviem, či si hostia čisté okná pozorne pozreli, ale moja kamarátka potom sama usúdila, že možno je aj ona trochu v zajatí upratovania.
Niekoľko druhov jedla na Veľkú noc
Milé dámy, týmto na nás apelujem, aby sme tieto sviatky strávili mimo väzenia. Nezdá sa vám, že sme na seba niekedy tvrdšie ako dozorcovia Alcatrazu na väzňov?
Možno nemusí byť na stole až toľko druhov jedla a možno nemusia byť všetky okná vyleštené. Hlavne, aby sme si „pochutili“ na tom, že sme spolu s rodinou a priateľmi, že sme slobodní a príroda je krásna. Všimli ste si, že sa práve teraz zobúdza po zimnom spánku? Našťastie nemusíme o tom len snívať ako väzni z Alcatraz. Na rozdiel od nich, my rozhodujeme o tom, či si tú slobodu a krásu užijeme. Prajem Vám pohodové dni a pekné veľkonočné sviatky.
Prečítajte si aj Keď sa obom deťom nedarí
