Phyllis Schlaflyová, matka šiestich detí a presvedčená katolíčka, vždy tvrdila, že je len ženou v domácnosti a do kolónky povolanie si písala - matka. Svoje politické aktivity označovala len za hobby a to azda najviac rozčuľovalo jej názorové protivníčky. 

Kým však Phyllis zamiešala kartami vo veľkej politike, nemala to v živote jednoduché. Narodila sa 15. augusta 1924 v americkom meste St. Louis. Jej otec, inžinier John Stewart, počas veľkej hospodárskej krízy v 30. rokoch minulého storočia stratil prácu a bol dlhodobo nezamestnaný.

Keďže rodičia chceli Phyllis a jej sestre Odille zabezpečiť slušné vzdelanie, finančné zabezpečenie rodiny ostalo na mame Odille. Tá ako učiteľka, predavačka a knihovníčka pracovala sedem dní v týždni. Pre dcéry bola hrdinkou, ale aj odstrašujúcim príkladom. 

Phillis Schlaflyová chcela do politiky

Phillis vďaka jej enormnej snahe chodila na výberovú dievčenskú katolícku školu a neskôr študovala na vysokej škole. Keďže náklady na štúdium boli vysoké, sama si tiež privyrábala – najprv ako modelka a neskôr počas druhej svetovej vojny pracovala na nočných zmenách v továrni na muníciu, kde testovala strelné zbrane. 

Oscarová Cate Blanchettová výborne stvárnila Phillis Schlaflyovu v seriáli Mrs. America.  Foto - cate-blanchett.com

Svoje štúdiá politických vied ukončila v roku 1945 na univerzite Radcliffe College. Tá bola v tom čase ekvivalentom Harvardu, na ktorom vtedy mohli študovať len muži. Doktorkou práv sa stala až o niekoľko rokov neskôr na St. Louis University – to sa už písal rok 1978. Bola už politicky činná a mala 54 rokov. Jej deti ju odhovárali, nech to nerobí, pretože ak zlyhá – budú toho plné noviny. Preto šla skladať skúšku v tmavej parochni. 

Phyllis vždy vedela, čo od života čaká. Nechcela trieť biedu a ani nemusela – dobre sa vydala. V roku 1949 si vzala o 15 rokov staršieho právnika Freda Schlaflyho, ktorý pochádzal z bohatej rodiny. Manželia mali spolu šesť detí. 

Phyllis však všetku svoju energiu neinvestovala len do rodiny, priťahovala ju veľká politika. Najprv s manželom podporovali všetky antikomunistické hnutia a to nielen osobne, ale aj finančne.

Schlaflyová napísala bestseller

Presvedčená republikánka sa však do povedomia verejnosti dostala vďaka knihe, ktorú vydala v roku 1964. Titul s názvom A Choise Not An Echo (Skutočná voľba, nielen ozvena) sa stal bestsellerom a predali sa tri milióny výtlačkov. Bola namierená proti republikánskemu kandidátovi na prezidentský post Nelsonovi Rockefellerovi a podporila nomináciu senátora Barryho Goldwatera.

Ten sa napokon aj stal republikánskym kandidátom, avšak prezidentské voľby vyhral demokrat Richard Nixon. Sama Phyllis mala tiež politické ambície a dvakrát sa neúspešne pokúšala dostať do Kongresu. To sa stále vyjadrovala k americkej bezpečnosti a sovietskym hrozbám v čase studenej vojny. Napokon ju upútala celkom iná téma, ktorej obetovala celoživotnú energiu. 

Od 20. rokov 20. storočia ležal na stole dodatok k americkej ústave o zrovnoprávnení pohlaví - Equal Rights Amendment (ERA), ktorý sa vďaka veľkej snahe feministiek dostal opäť na svetlo sveta. Písal sa rok 1971 a zdalo sa, že aktivistky to už majú vyhraté, hoci mnoho žien so znením  nesúhlasilo. Naveľa, hnutiu sa podarilo získať podporu v oboch komorách parlamentu a podpísal ho aj prezident Nixon. K tomu, aby začal platiť, bolo potrebné, aby ho ratifikovali tri štvrtiny parlamentov jednotlivých amerických štátov – teda 38.

Boj proti dodatku o zrovnoprávnení pohlaví

Schválilo ich už 30, keď sa do boja zapojila Phyllis Schlaflyová.  Použila svoju osvedčenú taktiku: manipulovať veci vo svoj prospech a k tomu sa milo usmievať. S hŕstkou svojich stúpenkýň založila Eagle Forum (Orlie fórum - poz. red.) a napochodovala do vstupných hál parlamentov, kde ženy poslancom rozdávali čerstvo upečený chlieb s domácim džemom a voňajúce koláče. Zafungovalo to. Schlaflyová tiež poukázala na to, čo bolo mužom najcennejšie – na budúcnosť ich manželiek, dcér, sestier a matiek. 

Záber z filmu Mrs. America.  Foto cate-blanchett-com

Schlaflyová bola presvedčená, že muž a žena si jednoducho nemôžu byť rovní, pretože žena je nadradená a schválením dodatku by prišla o svoje postavenie. „Hlavnou námietkou voči doplnku o rovnakých právach je fakt, že by to ženy zbavilo výsady, ktoré v súčasnosti majú. Právo zostať doma, “ povedala  počas rozhovoru s Barbarou Waltersovou v roku 1972. Ženy v domácnosti totiž mali nárok na vyživovaciu povinnosť od manžela, naopak to však neplatilo. Operovala aj tvrdením, že by všetky museli narukovať, keďže v tom čase v USA ešte platila povinná vojenská služba. Tá sa vtedy týkala len mužov, ale ako potvrdili aj mnohí ústavní právnici, s dodatkom by sa mohla vzťahovať aj na ženy. 

Zabrali aj spoločné toalety 

Vo svojom boji použila aj ďalšiu zbraň – otázku verejných toaliet. Predstava, že ženy by používali rovnaké sociálne zariadenia ako iní muži, mnohým poslancom naháňala hrôzu a zmenili názor. Vedeli, že po schválení iného ústavného dodatku zanikli segregované toalety pre bielych a farebných. Tak by sa stalo aj so sociálnymi zariadeniami pre dámy a pánov.

Phyllis sa napokon podarilo spomaliť celý proces, keď do konca roku 1979 dodatok schválilo len päť ďalších štátov, avšak päť iných si to rozmyslelo a súhlas zrušilo. V roku 1982 tak uplynula desaťročná lehota, ktorá bola potrebná na jeho schválenie a celý ústavný dodatok ľahol popolom. Bola to najbolestivejšia porážka feminizmu v USA. 

Phyllis mali mnohí v zuboch. Tvrdili, že je pokrytecká – hovorí za domáce gazdinky a ona sama je aktívnou ženou. Ona ich na oplátku dráždila tým, že pri každej príležitosti v prejavoch ďakovala svojmu mužovi, že jej dovolil tam byť a tvrdila, že ak by ju zavolal domov, okamžite zruší celý program a odchádza. 

V skutočnosti sa však Fred a Phyllis videli len málo – zväčša cez víkendy a ostatné dni si často písali listy alebo si posielali poéziu. Phyllis ich vzťah nazvala šťastným intelektuálnym partnerstvom, aj keď mali spolu šesť detí.  No každá rodina má svoje temné stránky. Ranou pod pás bolo, keď sa v roku 1992 ich najstarší syn John verejne priznal, že je gay. Jeho matka pritom dlhodobo vystupovala proti homosexuálom. 

„To netrápi nikoho, len tlač,“ reagovala vtedy lakonicky. „Neexistuje spôsob, ako ovládať dospelé deti. Majú svoj vlastný život, no stále ich milujeme. Je dospelý. Čo mám robiť? Nemôžem kontrolovať, čo hovorí alebo ako sa správa,“  citoval ju denník  St. Louis Post-Dispatch.

Schlaflyová: Ženy v manželstve môžu byť znásilnená 

Krátko na to prišla ďalšia rana – smrť manžela Freda, no Phyllis to nezlomilo. Naďalej bola aktívna a celkovo napísala 27 kníh, podieľala sa aj na komentároch pre televízie CNN a CBS. Jej vyjadrenia boli poriadne radikálne. Vyjadrila sa napríklad, že radikálne feministky hľadajú možnosť zabiť nenarodené dieťa ako svoje najvyššie právo. Podľa nej sú to nešťastné ženy, ktoré si nik nechce vziať. 

„Muži sa takmer nikdy nepýtajú na sexuálnu náklonnosť žien, od ktorých je istá odpoveďnie.  Cnostné  ženy sú zriedka obťažované nevítanými sexuálnymi narážkami, intímnosťami, obscénnym alebo vulgárnym jazykom,“ povedala v rozhovore pre magazín TIME. 

Phyllis Schlaflyová v roku 2013.   Foto - wikipedia.org

Veľké pobúrenie však vyvolala názorom, že žena v manželstve nemôže byť znásilnená. Podľa jej názoru, keď vstupovala do zväzku, tak súhlasila so sexom a násilný pohlavný styk preto nemôžeme nazývať znásilnením. Nazvala to tvrdením proti tvrdeniu a v tomto prípade sa ľahko klame. 

No ženské témy neboli jediné, ktoré riešila. Vystupovala aj proti globalizmu, nesúhlasila s OSN ani so Svetovou obchodnou organizáciou a bola zásadne proti tomu, aby sa USA stavali do úlohy svetového policajta. V neposlednom rade veľmi hlasne vystupovala proti odzbrojovaniu počas studenej vojny. 

Schlaflyová podporila Trumpa

Hoci Phyllis Schlaflyová bola pomerne kontroverznou postavou, prestížny magazín Ladies Home Journal ju zaradil medzi sto najdôležitejších žien histórie. Zomrela 5. septembra 2016 ako 92-ročná, no tesne predtým verejne podporila republikánskeho kandidáta Donalda Trumpa, ktorý sa neskôr stal americkým prezidentom. Vôbec jej neprekážalo, že tým vyvolala rozkol vo vnútri svojej vlastnej organizácie Eagle Forum. 

Taká bola Phyllis Schlaflyová – rozporuplná aktivistka a nočná mora feministiek.