LONDÝN. Vo svojich románoch Jakubova izba, Pani Dallawayová, Vlny alebo Roky rozbila jednotu času a vo veľkej miere využívala metódu voľného zachytávania prúdu vedomia, čím minimalizovala úlohu autora ako rozprávača a komentátora. Patrila k hlavným predstaviteľom expresionizmu a subjektivizmu vo svetovej literatúre.
Významná anglická spisovateľka a esejistka Virginia Woolfová, vlastným menom Adeline Virginia Stephenová, sa narodila 25. januára 1882 v Londýne (dnes Spojené kráľovstvo).
Virginia Woolfová. Foto - TASR/AP
Prišla o rodičov
Vyrastala v početnej rodine, vzdelávala sa doma najmä čítaním kníh z bohatej otcovej knižnice. Nikdy nezažila detskú spoločnosť v škole, s jej slangom, vulgarizmami a žiarlivosťou, napísala neskôr.
Virginia Woolfová v detstve trávila letá v dome s výhľadom na záliv St. Ives Bay, kde sa na skalnatom ostrovčeku týči biely maják v tvare oktagónu. Inšpiroval ju k napísaniu románu K majáku (To the lighthouse), ktorý prvýkrát vyšiel v roku 1927. Je príkladom jej prozaického štýlu voľného záznamu myšlienok. Sústreďuje sa v ňom viac na myšlienky ako na dej a dialóg.
V mladosti opakovane trpela psychickými ochoreniami, ktoré vyprovokovali úmrtia blízkych osôb. Depresie ju prenasledovali aj v dospelosti. Po smrti rodičov žila so súrodencami v londýnskom dome, ktorý sa stal miestom stretnutí intelektuálnej skupiny bohémov Bloomsbury group s moderným pohľadom na literárnu tvorbu. Jej romány Jakubova izba (Jacob's room, 1922), Pani Dallowayová (Mrs. Dalloway, 1925), The waves (Vlny, 1931) alebo The years (Roky, 1937) predstavujú experimentálny prístup k písaniu a k románovej forme.
Virginia Woolfová v detstve trávila letá v dome s výhľadom na záliv St. Ives Bay, kde sa na skalnatom ostrovčeku týči biely maják v tvare oktagónu. Inšpiroval ju k napísaniu románu K majáku (To the lighthouse), ktorý prvýkrát vyšiel v roku 1927. Je príkladom jej prozaického štýlu voľného záznamu myšlienok. Sústreďuje sa v ňom viac na myšlienky ako na dej a dialóg.
V mladosti opakovane trpela psychickými ochoreniami, ktoré vyprovokovali úmrtia blízkych osôb. Depresie ju prenasledovali aj v dospelosti. Po smrti rodičov žila so súrodencami v londýnskom dome, ktorý sa stal miestom stretnutí intelektuálnej skupiny bohémov Bloomsbury group s moderným pohľadom na literárnu tvorbu. Jej romány Jakubova izba (Jacob's room, 1922), Pani Dallowayová (Mrs. Dalloway, 1925), The waves (Vlny, 1931) alebo The years (Roky, 1937) predstavujú experimentálny prístup k písaniu a k románovej forme.
Založila vydavateľstvo
Vďaka dedičstvu sa stala finančne nezávislou. Spoločne s manželom založila v roku 1917 vydavateľstvo Hogarth Press, v ktorom vychádzali jej knihy ale aj tvorba vtedajších autorov a napríklad aj knihy Sigmunda Freuda.
Citlivá a emotívna Virginia Woolfová spáchala samovraždu utopením 28. marca 1941 v období hlbokej depresie, do ktorej ju okrem narušeného zdravia priviedli aj okolnosti druhej svetovej vojny. Zomrela vo veku 59 rokov.
Citlivá a emotívna Virginia Woolfová spáchala samovraždu utopením 28. marca 1941 v období hlbokej depresie, do ktorej ju okrem narušeného zdravia priviedli aj okolnosti druhej svetovej vojny. Zomrela vo veku 59 rokov.
