ZVOLENSKÁ SLATINA, BRATISLAVA. Vydala prvý ženský román v slovenskej literatúre a založila prvý ženský časopis na Slovensku, ktorý muži v tej dobe označili za "orgán zlopovestnej emancipácie". Spisovateľka a redaktorka Terézia Vansová sa vďaka tomu stala významnou slovenskou dejateľkou, organizátorkou ženského hnutia a národnou a osvetovou akivistkou. 

Prvý ženský román, ktorý vydala, sa volal Sirota Podhradských (1889) a prvý ženský časopis na Slovensku bol Dennica.

 

Poštová známka z februára 2007 na počeť Terézie Vansovej.  Foto - TASR

 

Dieťa je zomrelo v útlom veku

Terézia Medvecká (Vansová) sa narodila 18. apríla 1857 vo Zvolenskej Slatine ako dcéra farára Samuela Medveckého, ktorý patril k predštúrovskej generácii evanjelických kňazov. Vyrastala vo vzdelanej rodine, ktorá udržiavala priateľské vzťahy s mnohými významnými spisovateľmi a národovcami. Napriek tomu poskromnejšie vzdelanie Vansovej odrážalo dobové názory na štúdium a výchovu dievčat. V nemčine sa zdokonalila počas štúdia na dievčenskej škole v Banskej Bystrici a maďarčine venovala rok štúdia v Rimavskej Sobote. Túžiac po ďalšom vzdelaní sa budúca spisovateľka venovala samoštúdiu po celý život.

Ako osemnásťročná sa Terézia, vtedy ešte Medvecká, vydala za evanjelického farára Jána Vansu. Manželia sa presťahovali do Lomničky a rok po svadbe prišiel na svet syn Ľudovít. Chorľavé dieťa však v útlom veku zomrelo. Dvojčlenná rodina sa presťahovala do Rimavskej Píly pri Tisovci.

Terézia Vansová si hlboký žiaľ zo straty jediného syna liečila literárnou tvorbou, okrem toho sa aktívne zapájala do kultúrneho života. Podporovala manžela pri aktivitách potravinového spolku, školení včelárov a ovocinárov a hlavne pri založení obecnej knižnice. V roku 1911 sa presťahovali do Banskej Bystrice. Manželia žili skromný, ale plný život, až pokým Jána Vansu nepostihla duševná choroba, ktorá vyústila až do jeho samovraždy. Aj napriek druhej krutej rane osudu Terézia Vansová naďalej usilovne tvorila.

 

Foto - wikipedia.org

 

Pre mužov to bola nehoráznosť

Ako predstaviteľka prvej vlny slovenského literárneho realizmu sa významne pričinila o rozvoj novelistickej a románovej tvorby. V jej tvorbe sa odrážali životné skúsenosti, osobné záujmy aj politické názory.

Svoje diela písala predovšetkým pre ženy, aby im spestrila život v domácnosti a zároveň ich vzdelávala. To však bola v očiach vtedajších mužov nehoráznosť. V roku 1889 vyšiel Vansovej román Sirota Podhradských, pútavý príbeh siroty Violy, ktorá získa lásku bohatého mládenca, aj dôkaz neviny svojho otca. Sentimentálne, no napriek tomu napínavé dielo, v ktorom láska zvíťazí nad prekážkami je prvým slovenským románom napísaným ženskou autorkou. Pre mnohé čitateľky bol prvou prečítanou knihou v materinskom jazyku.

Bibliografiu Terézie Vansovej tvorí medzi inými tiež próza Rozsobášení (1884), Ideál (1886), Z fary a zo školy (1905) či Môj muž (1938), dramatické diela Potopa (1886), Svedomie (1897) alebo Ľúbezní hostia (1901). Pre deti a mládež napísala knižky Julinkin prvý bál (1888), Ohlášky (1892), Prsteň (1893) alebo Nové šatočky (1898). Venovala sa aj prekladaniu a vyšla jej Nová kuchárska kniha z vyše 900 zozbieraných receptov.

 

Foto - tuborgaha

 

Prvý ženský časopis mal veľký úspech

Prvý slovenský ženský časopis Dennica založila Vansová v roku 1898. Bol platformou, na ktorej boli formulované názory žien na vlastné životné úlohy, ich postavenie a emancipáciu. Redaktorky ho chceli dostať aj do naozaj chudobných a jednoduchých vidieckych domácností.

Trpezlivo v ňom vysvetľovali, načo je taký ženský časopis dobrý, načo je ženám dobré vzdelanie. Našlo sa v ňom miesto aj na módu. Terézia Vansová sa v ňom zmieňovala napríklad o ranných a nočných "nedbalkových" kabátikoch z flanelu, batistu a aj z hodvábu, ktoré boli súčasťou nočných odevov. Časopis vychádzal do roku 1914. Nákladom, ktorý sa z počiatočných 300 kusov zvýšil na 3000 exemplárov, patrila Dennica medzi najčítanejšie periodiká aj napriek neprestajným výhradám a výsmechu mužských neprajníkov.

Terézia Vansová pôsobila od roku 1895 ako podpredsedníčka Živeny, podieľala sa aj na organizovaní augustových matičných slávností v Martine. Presadila sa dokonca v európskom ženskom hnutí. Jej zásluhou sa Dennica dostala na Svetovú výstavu ženského hnutia v roku 1899.

 

Hrob na evanjelickom cintoríne  v Banskej Bystrici. Foto TASR - Branislav Račko

 

Vansovej Lomnička

Osemdesiatpäťročný život významnej spisovateľky Terézie Vansovej sa skončil 10. októbra 1942 v Banskej Bystrici, kde v časti Fortnička stojí dom, v ktorom bývala a je na ňom pamätná tabuľa pripomínajúca literátku.

Na jej pamiatku sa od roku 1967 každoročne koná festival umeleckého slova, súťaž v prednese prózy a poézie pod názvom Vansovej Lomnička. Laureátmi štvrtého výročného ocenenia Krištáľové srdce sa 4. januára 2008 v Bratislave stali prvýkrát dve ženy, jednou z nich bola práve Terézia Vansová. Cenu za spisovateľku prevzal starosta jej rodnej obce Zvolenská Slatina Ján Beňo.

.

Prečítajte si aj Ako prvá žena preletela Le Manche, o tri mesiace neskôr sa zabila