Ráno vstanem a pôjdem si kúpiť slobodu. Za trochu genetického materiálu a ochrchľanú vreckovku. A tiež zvyšujúcu sa hladinu žlče v organizme. Chcem však aj naďalej chodiť do prírody, lebo chôdza je to, čo mi najviac pomáha na chorú chrbticu (aj pri útekoch z tejto reality). A nikdy neviem, kedy bude treba zabehnúť osobne do práce, alebo pomôcť rodičom.

Cítim sa ako pokrytec a začínam chápať ľudí, ktorí si v minulosti kupovali slobodu vstupom do strany červených, pretože možno tiež len chceli chodiť do práce... Časy sa menia, praktiky mocných zostávajú. 

Celoplošné testovanie - dobrovoľné?

Nehejtujem samotné testovanie, netuším, či je naozaj dobré alebo zlé. Z informácií, ktoré mám, mám o ňom isté pochybnosti. No netvrdím, že mám pravdu. Rozumné argumenty a normálny prístup by ma možno aj presvedčili. Zatiaľ mám ale iný názor, to ešte môžem, však? No rozhodne hejtujem spôsob, akým na testovanie boli ľudia nahnaní. Ako teľa na porážku, tlačí sa mi na jazyk. Pardon, v skutočnosti je to predsa dobrovoľné. Pravda, pod hrozbou straty zamestnania a straty príjmu. Povedzme si rovno, že v súčasnej  ekonomickej kríze niet nad silnejšie argumenty. A podľa mňa ani nad väčšiu úbohosť... 

Práve mi cinkla esemeska z ministerstva obrany, nech sa prihlásim, ak som zdravotník alebo študent medicíny. Do začiatku testovania pritom v tejto chvíli zostáva už len 10 hodín. Chcela by som odpísať, držím vám palce, ale to by bolo z mojej strany silné pokrytectvo. A jedno pokrytectvo na jedno testovanie úplne stačí. Tak sa zamýšľam, čo sa stalo, že zdravotníkov stále nie je dosť?

Vari sa zubári ešte stále cítia urazení, že ich pôvodne nezaradili medzi zdravotnícky personál schopný správne strčiť okoloidúcemu do nosa tyčinku? Hm, možno to bolo aj preto, že ako si dobre pamätám, v prvej vlne boli prví, kto zatváral svoje ambulancie. A to bolo v čase, keď denne bolo osem chorých... Inak veterinárov vraj na odbery vzoriek nechcú. Škoda. Náš pes má takého milého a empatického zverolekára, že keď s ním idem na ošetrenie, ten láskavý prístup a jemnú manipuláciu mu vždy závidím. V bežnej ambulancii pre ľudí sa s ňou málokedy stretnem (česť výnimkám, ktorých sa to netýka a ktoré si hlboko vážim). 

Certifikát na negatívny

Takže ráno vstanem a pôjdem si kúpiť slobodu. Budem sa snažiť byť milá a skúsim škaredo negániť na všetkých tých dobrovoľníkov (nebolo dobrovoľníctvo doteraz brané ako práca vykonávaná len za dobrý pocit a nie za prachy?), ktorí mi budú obchytávať občiansky, pomáhať chrchľať do vreckovky a strážiť ma, nech neujdem bez certifikátu, lebo od pondelka si ho odo mňa bude môcť vypýtať ktokoľvek - lebo GDPR u nás už zjavne neplatí, odkážte Európskej únii.

Aby som si zlepšila náladu, prejdem sa cez trh, ktorý je teraz plný chryzantém. Sú nádherné, priam pozývajú človeka, aby si do nich zaboril tvár. Tento rok však neskončia na hroboch našich blízkych. Tam nás nepustí ani čarovná bumážka s nápisom Negatívny. Lebo na cintoríne sme na seba natlačení asi viac ako v MHD. 

Čudné časy žijeme. Tak sa držte a buďte zdraví. Či už na testy pôjdete s radosťou a s hlbokým presvedčením, že nám to pomôže, alebo s pocitom horkosti a s odporom v duši, želám vám, nech ste negatívni. A nech tú hnusobu porazíme skôr, ako nás z toho porazí.