Bola najmladšou docentkou, profesorkou, prorektorokou a tiež rektorkou. Teraz sa čaká, či nebude najmladšou českou prezidentkou. Bývalá rektorka Mendelovej univerzity v Brne Danuše Nerudová (43) však nemá rada, keď z nej robia českú Zuzanu Čaputovú.

“V Česku sa často robia paralely a tiež hľadáme našu Čaputovú, ale Česko sa nachádza v inej situácii než bolo Slovensko v čase voľby. Ja som človek, ktorý paralely brzdí, myslím, že to tak nie je. V každom prípade je pani prezidentka veľkou osobnosťou, ktorá je inšpiráciou pre mnohé ženy,” hovorí Danuše Nerudová.

Danuše Nerudová a kritika Zemana

Rozhovor sme mali naplánovaný na koniec januára, ale pre covid musela Danuše Nerudová ostať v karanténe a nemohli sme sa stretnúť. Napokon vyšiel až tretí pokus, keď už mala byť bývalou rektorkou. Hladké odovzdanie Mendelovej univerzity novému rektorovi, 39-ročnému Vojtěchovi Adamovi, neprebehlo.

Uznávaný molekulárny biológ a doterajší prorektor Mendelovej univerzity je podozrivý, že zámerne upravoval obrazové dáta vo svojich vedeckých článkoch. Danuše Nerudová ešte ako rektorka iniciovala vznik medzinárodnej expertnej komisie, ktorá jej podozrenie potvrdila. Vyzvala Adama, aby odstúpil.

Urobil tak skôr, ako sa stal rektorom. “Snažíme sa teraz zabezpečiť chod univerzity a je to veľmi čerstvé,” odpovedala na otázku, kto teraz univerzitu vedie Danuše Nerudová.

Danuše Nerudová.  Foto - archív DN

Vojtěch Adam už nebol ani na slávnostnom ceremoniále, kde prezident Miloš Zeman odovzdával dekréty 11 novým rektorom. Rektorovi Janáčkovej akadémie múzických umení v Brne Petrovi Michálkovi nepodal Zeman ruku, aby dal najavo, že sa mu nepáčilo satirické divadelné predstavenie o jeho hovorcovi Jiřím Ovčáčkovi. Ostatným rektorom, vrátane prvej rektorky Karlovej univerzity Milene Králíčkovej vytkol, že úroveň českých univerzít klesá.

“České univerzity si v medzinárodnom porovnaní určite nevedú dobre, ale je potrebné si uvedomiť, že u nás nedošlo k tak zásadnej reforme vysokého školstva ako došlo napríklad vo východnom Nemecku. Tam boli po vzore západného Nemecka zavedené tzv. profesorské a docentské stoličky a v dobe transformácie bola do školstva nasmerovaná enormná finančná čiastka. Dnes sú východonemecké univerzity v kvalite častokrát ďaleko pred českými,” povedala k tomu Danuše Nerudová. Na rozdiel od prezidenta Zemana si nemyslí, že úroveň klesá, ale nerastie.

Nerudová a genderový audit na univerzite

Mendelova univerzita pod jej vedením získala ako prvá česká vysoká škola prestížne ocenenie Európskej komisie HR Award a stala sa nováčikom v medzinárodným rebríčkoch univerzít.

“My sme si dávali za cieľ, aby sme sa vôbec v rebríčkoch umiestnili, čo sa podarilo a dnes je Mendelova univerzita hodnotená vo všetkých rebríčkoch ako Times Higher Education, QS Ranking a ďalšie. Táto úloha bola splnená, ale pre univerzity je náročné sa v týchto rebríčkoch udržať, lebo každý rok do nich vstupuje viac a viac univerzít. Už len udržať si postavenie v rebríčku je veľká výzva,” hovorí k tomu Danuše Nerudová.

Inaugurácia Danuši Nerudovej v roku 2017.  Foto - archív DN

Splnila aj sľub urobiť na univerzite genderový audit. “Boli sme prvá univerzita, ktorá urobila genderový audit. A vyšlo nám, že nediskriminujeme ženy,” hovorí. Pre nediskrimináciu žien robí Danuše Nerudová veľa.

“V Českej republike veľmi výrazne bojujeme s participáciou žien vo verejnom priestore, ktorá je veľmi nízka. Ja osobne sa zúčastňujem mnohých seminárov a akcií, kde o tom hovoríme a hľadáme možnosti, ako zvýšiť účasť žien vo verejnom priestore. Mentorujem aj mladšie kolegyne a vždy im hovorím, že tú zmenu musia chcieť samotné ženy a že keď každá z nás bude inšpiráciou pre tie ostatné, tak prítomnosť žien bude určite vyššia,” hovorí.

Uvedomuje si, že verejný priestor nie je pre ženy jednoduchý. “Je v ňom obrovská agresia, ženy nie sú na to zvyknuté, preto otvorene hovoríme o tom, čo to so sebou prináša a pomáhame im.”

Nerudová a feministka?

So stereotypmi bojovala aj ona sama, bola často prvá žena na svojom poste a ešte aj najmladšia. “Je to vždy o tom, či sa necháte vmanévrovať do tejto úlohy alebo či ste schopný sa nad to nálepkovanie povzniesť.”

Keď si čítate jej oficiálny životopis na wikipédii, píše sa tam, že nie je feministka, ale podporuje rovné príležitosti pre ženy a mužov.  Na otázku, či práve to nie je feminizmus, sa rozosmeje, že vlastne nevie. Proti titulu feministka by však už dnes neprotestovala.

“Keď sme ten pojem otvárali pred piatimi rokmi, bol v našej spoločnosti veľmi toxický, ale keďže sa tej téme venujeme, už sa to tak neberie. Chápe sa ako legitímna a úprimná snaha zvýšiť participáciu žien, pretože diverzita je lepšia a efektívnejšia. Myslím si, že sme sa v českej spoločnosti posunuli.”

Na číslach sa to zatiaľ neprejavuje. Žien na rozhodujúcich funkciách v Česku nepribúda. Z 11 rektorov, ktorých vymenoval prezident, bola len jedna žena, Česko nemalo premiérku, prezidentku, ani vážnu kandidátku na prezidentku, ktorá by sa dostala do druhého kola voľby. Nemá šéfky politických strán. Od novembra 2021 má česká Poslanecká snemovňa predsedníčku a v parlamente teraz sedí rekordný počet žien - z 200-člennej snemovne ich je ale len 50.

Nerudová: Kvóty nie sú riešením

Danuše Nerudová súhlasí, že sa pomer mužov a žien nemení, je však proti kvótam.  “Kvóty nie sú riešením, je treba vytvárať rovné príležitosti, podmienky, aby ženy nehendikepovalo to, že sú ženy. Napríklad v Poslaneckej snemovne sme boli nedávno svedkami, že sa rokovalo 36 hodín vkuse. Ženy sú potom postavené pred voľbu, či budú večer čítať rozprávku alebo budú v Poslaneckej snemovni. Pritom táto situácia má riešenie. V Európskom parlamente sa nič také nedeje, každý rečník je obmedzený na dve minúty, čo vedie k vyššej efektívnosti týchto orgánov a nerokuje sa po večeroch,” hovorí.

Po odchode z Mendelovej univerzity sa čakalo, či Danuše Nerudová oznámi svoju kandidatúru na prezidentku. Zatiaľ ju univerzita stále zamestnáva, jej meno sa ale medzi kandidátmi spomína.

Danuše Nerudová.  Foto - archív DN

Bývalá rektorka, ktorá sa v roku 2018 stala predsedníčkou Komisie pre spravodlivé dôchodky, sa kriticky vyjadruje k ekonomickým opatreniam vlády počas pandémie. Ľudia, ktorí s ňou pracujú oceňujú, že je uvážlivá, pracovitá, vypočuje si názory iných a má odvahu robiť rozhodnutia. Navyše nie je spojená so žiadnou politickou stranou.

„Nemusí nutne presadzovať svoj vlastný názor v okamihu, keď vidí, že má okolo seba ľudí, ktorí sú jej schopní poradiť. Že je ochotná vypočuť radu, je podľa mňa dôležitá vlastnosť,“ povedal pre české médiá ekonóm Robert Jahoda, vedúci katedry verejnej ekonómie Ekonomicko-správnej fakulty Masarykovej univerzity a člen Komisie pre spravodlivé dôchodky.

Česko a ženy v politike

Danuše Nerudová v dávnejšom rozhovore uviedla, že kľúčový moment kampane pred prezidentskými voľbami 2023 v Česku bude prekonať stereotyp o tom, že prezidentkou nemôže byť žena. Dnes verí, že pandémia mení pomery v Česku.

“Myslím si, že sa mení aj vzťah k ženám. Existuje už veľa mužov, ktorí si uvedomujú ako spoločenský problém, že hoci je 51 percent žien, ich participácia na verejnom živote je nízka. Takže aj muži hovoria o potrebe zmeny. Téma, že máme nízke zastúpenie žien už nie je toxická, je braná seriózne a hľadá sa riešenie. Verím, že doba sa mení.”

Hlasov, že by Česko potrebovalo na čele krajiny ženu, pribúda. Zhodli sa na tom začiatkom januára aj diskutéri a diskutérky debaty Deníka N expremiér Petr Pithart, šéfka Štátneho úradu pre jadrovú bezpečnosť Dana Drábová a politologička Anna Durnová z Viedenskej univerzity.

Durnová povedala, že ideálnou hlavou štátu by bola kombinácia novozélandskej premiérky Jacindy Ardernovej a bývalej nemeckej kancelárky Angely Merkelovej. Podľa nej má dobre našliapnutú práve Nerudová, ktorá ešte stále kandidatúru zvažuje.

Vrátiť dôstojnosť úradu prezidenta 

Danuše Nerudová za najväčšiu úlohu nového prezidenta alebo prezidentky označila nutnosť vrátiť prezidentskému úradu dôstojnosť, ktorú za posledné roky stratil. Hodnotiť dve obdobia éry prezidenta Miloša Zemana, ktorý bol historicky prvým prezidentom zvoleným priamou voľbou, však priamo nechcela.

“V tejto chvíli mi neprísluší hodnotiť obdobia pána prezidenta, ja mám skôr bližšie k civilnému vzoru prezidenta, ktorý dokáže myslieť na ľudí na okraji spoločnosti - na matky samoživiteľky, na ľudí v exekúciách, na ľudí na zapadnutých dedinkách, ktorí boli postihnutí covidom, lebo tam prestali existovať služby a spoločenský život. Toto je moja predstava, ako by mal fungovať prezident tejto krajiny, keďže pandémia ešte viac roztvorila nožnice medzi vidiekom a mestami,” dodáva ekonómka a profesorka Danuše Nerudová.