Autorkou dokumentárneho filmu o rímskokatolíckom kňazovi a saleziánovi Antonovi Srholcovi je filmová režisérka a šansoniérka Alena Čermáková, kniha sú zase ich vzájomné rozhovory. Je v nej všetko, čo sa do filmu už nezmestilo, nechýbajú fotografie zo súkromného archívu a jej súčasťou je aj DVD s filmom spolu so špeciálnymi bonusmi. Rozhodne je kandidát na titul Top vianočný darček roka.

Knižnú novinku vydavateľstva Ikar uviedla v utorok do života priamo jej autorka Alena Čermáková spolu s herečkou Emíliou Vášáryovou a profesorom Vladimírom Krčmérym. Krstili slovom a voňavými lupeňmi ruží. Moderátorom večera bol Juraj Kemka, ktorý si zaspomínal na to, ako ho Anton Srholec sobášil. Samotný kňaz Antonio, ako mu hovoria priatelia, sa však na krste pre chorobu nezúčastnil.

 

 

Nenechať si myšlienky pre seba

Kniha je vlastne záznamom rozhovorov, ktoré Alena Čermáková viedla so Srholcom počas šiestich rokov u seba doma pri raňajkách. Čitateľ sa z nej dozvie nielen celý životný príbeh Srholca, ale najmä to, ako zmýšľa o svete aj o Bohu. „Keď sme sa spolu rozprávali, zistila som, že do filmu sa toho veľa nezmestí. Sú to krásne myšlienky, nechcela som si ich nechať len pre seba a strčiť ich do šuplíka,“ vysvetlila A. Čermáková.

V knihe sa Srholec zamýšľa napríklad nad slobodou, demokraciou, cirkvou a vierou, čo v skutočnosti znamená kríž a Božie kráľovstvo, ale aj nad dnešným konzumom, životnou cestou každého z nás, nad láskou i krízou manželstva, úlohou a postavením žien v spoločnosti, no tiež nad smrťou:

„Vyhýbam sa slovu umrieť, radšej hovorím odísť. Unavený sa vyzliecť a prejsť na tú druhú stranu. Verím, že smrť  neexistuje. Je len neustály výstup nahor, pochod dopredu a oslobodzovanie sa od zbytočného. Odchádzať by sme mohli a mali s naplneným životom. Ak sa počet mojich dní naplní a tam hore zasadnú alebo rozhodnú, že ma pozvú, tak pôjdem. Rozmýšľať o smrti, hlavne medzi mladými ľuďmi, patrí k chorobným stavom. K nekrologickým. Mali by sme rozmýšľať o živote. O stále bohatšom a krajšom, a keď má byť stále bohatší, nemôže to byť len v tom hmotnom. Môžu to byť nové formy života. Umenie, nové poznanie, nové gestá lásky, súcitu, budovanie sveta, ktorý bude ešte krajší. Takže je to stále len pochod. Vo svete je ešte stále čo robiť, tak ani neviem, či sa mám pýtať na druhú stranu, alebo ma tu ešte chvíľku ponechajte, lebo je tu veľa práce, a ja tu rád zostanem a urobím ju. Keď robíme so srdcom, je jedno, či žijeme, alebo v úvodzovkách, umierame, patríme tomu božiemu."

 

 

Málo Srholcov

Alena Čermáková pred samotných krstom zaspievala dve piesne. Tá prvá bola o priateľstve. „Anton Srholec je priateľom mnohých ľudí. Prešli ste s ním možno časť životnej cesty, ako aj nám sa podarilo prejsť kúsok tej cesty spolu. Je krásne, keď človek stretne človeka, ktorý v ňom objaví niečo, čo ani sám v sebe nevedel nájsť. Anton Srholec je kňaz a aj dnes poskytuje útechu  mnohým, aj keď je sám chorý,“ skonštatovala.

Druhá pieseň bola o smrti – a spievala ju na výslovné prianie Srholca. „Má tú pieseň rád. Povedal mi – keď zomriem, toto mi musíš zaspievať. A tiež, že ju musím zaspievať tu, na krste. Odpustite, ale želania sa musia plniť...“

Emília Vášáryová  podotkla, že na Slovensku máme málo takých ľudí ako je Srholec: „Poznala som ho v časoch, keď bolo treba byť odvážny, nekompromisný a pomáhať druhým. Som šťastná, že mu dnes môžeme vzdať hold  a poslať takto pozdrav. Nech kniha letí do sveta a prináša radosť ľuďom tak, ako to celý život robí Srholec.“

Vladimír Krčméry prirovnal Srholca k pátrovi Piovi: „Don Antonio  pôsobil ako moderný učiteľ. Bol majstrom v riešení manželských kríz. Zdanlivo dokázal pracovať v skrytosti, a pritom jeho výsledky boli úžasné.“ Zaspomínal si tiež na časy, keď mal Srholec našliapnuté stať sa biskupom, ale nestalo sa. „Povedal len – Tak to nie je moja cesta. A napokon to možno bolo aj dobre. Keby bol biskup,  možno by mnohým nepomohol tak, ako pomohol. Veď ktorý biskup by postavil taký program pre bezdomovcov ako don Antonio?“

 

 

 

DVD Čorbu

Spolu s knihou o Antonovi Srholcovi sa krstilo aj DVD Milan Čorba. Televízia uviedla dokumentárny film o Čorbovi v skrátenej verzii, na DVD je o 20 minút dlhší spolu s bonusmi, kde nájdete aj rozšírené spomienky na detstvo či cestu po Amerike, ktorú absolvoval spolu s manželkou Emíliou Vášáryovou a Milanom Lasicom, a fotkami zo súkromného aj divadelného archívu. Vo filme vystupujú významní režiséri a herci, je tam celá plejáda osobností a svojím spôsobom je to okrem portrétu Milana Čorbu aj akási prehliadka histórie filmu. Počas krstu znela hymna FC Chelsea, ktorého bol Čorba vášnivým fanúšikom a krstilo sa konfetami vo farbách tohto futbalového klubu.

 

 

(Autorka je redaktorkou mesačníka Dieťa)

 

Prečítajte si aj Evanjelici majú farárky a ani jeden kostol nespadol