Cvičná jazda

 

Ešte stále to neviem perfektne, aj keď som už dosť veľká. Proste si neviem spomenúť na ten trik, ktorý by sa zišiel využiť v kritických situáciách. Spomeniem si naň len z času na čas. Ako vtedy, keď sme boli s partiou známych na chate.

Keď Janko schádzal po schodoch, zbadali sme, že má nahnevanú tvár. Sfúkol manželku, neskôr niečo uštipačne povedal kamarátovi. Keď takto rozdával rozumy, mali sme chuť odplatiť mu to rovnako. Nafúknutý hlupák, chcelo by sa povedať. Vtedy som si spomenula na trik, ktorým môžete zmeniť beh dejín. Vážne! V tom triku nejde o to, aby ste to podráždenému oplatili podráždením.

Ide o to, aby ste ho odzbrojili. A pozor! Podarilo sa. Jedným srdečným: dobre ráno, Janko! Plus úsmev. Zafungovalo. Vlastne bol prekvapený, lebo asi vedel, že si srdečný pozdrav nezaslúžil. Bol možno aj trochu zahanbený. Od toho momentu sa správal, ako keby nemal na výber: odpovedal srdečným pozdravom a prestal aj s výčitkami manželke. A tak pobyt na chate s kamarátmi bol celkom príjemný.

Škoda, že nie vždy si na ten úžasný trik spomeniem. Trpím tým ja a trpia tým aj iní.

Napríklad vtedy, keď som chcela nastúpiť na električku na konečnej pred stanicou Bratislava-Nové mesto. Tá jediná, čo tam stála, mala otvorené dvere a vnútri bol jeden cestujúci. Tak som nastúpila. Hneď sa objavil nahnevaný mladý vodič električky, ktorý mi rozkázal, aby som okamžite vystúpila. „Tu sa vystupuje! Nastupuje sa ďalej!“ povedal a ukázal mi hlavou, aby som už padala.

Vtedy to prišlo. Teda nie to, čo prísť mohlo, ale to, čo prišlo: začala som sa búriť proti nezmyslu, proti drzému správaniu vodiča. Jeho zlá nálada u mňa zapríčinila hnev a zúrivosť. A mohla som reagovať ináč. Mohla som sa usmiať, povzniesť, zavtipkovať. Nie! Cítila som sa dotknutá!

Ja viem, možno o chvíľu sa ozve niekto, kto mal podobnú skúsenosť a podporí ma, že som mala pravdu. Že veď, keď mal otvorené dvere, a niekto tam už sedel, chcel mi len ukázať svoju moc, kto tu velí a že nezmyselné zásady sú nadovšetko. Ale možno sa ozvu aj tí, ktorí povedia, že mal pravdu on, že má nárok na prestávku, že ak dopravný podnik určil, že sa tu vystupuje a tam nastupuje, tak to tak musí byť. No a že aj on mohol mať ťažký deň, a že mohlo stratiť nervy, keď som sa objavila ja – neskúsená pasažierka MHD.

Chlapík sa predviedol a ja som sa prešla pár metrov ďalej, aby som nastúpila do jeho električky, keď tam dorazil o minútu neskôr. Áno, o minútu neskôr!

Za 70 centov som nielen cestovala, ale aj zažila lekciu života. Trpkú lekciu. Ale na to, čo by som už mohla ovládať, som si nespomenula. Nechala som sa ovplyvniť negatívnymi emóciami. Žiadne triky, žiadne odzbrojovanie tentokrát nevyšlo. Škoda. Nakoniec som sa ešte vodiča opýtala, prečo jedna osoba v električke mohla sedieť skôr. Ukázal mi ceduľu: vodič vo výcviku. Zaujímavé, ako asi bol vodič inštruktorkou ocenený? Kto vie, či s ním precvičila komunikáciu s pasažiermi alebo ho pochválila za dodržiavanie predpisov a že si vodič zacvičil so mnou. Jedno je isté: bola to cvičná jazda pre nás všetkých.

 

Prečítajte si aj Alcatraz a Veľká noc

 

Ženy v meste